Göttinger Predigten im Internet
hg. von U. Nembach, Redaktion: R. Schmidt-Rost

Silvestra – 31. decembra 2003
List Rímskym 8,31b-39, Jan Greso
(-> zu den aktuellen Predigten / www.predigten.uni-goettingen.de)


31 ... Ked Boh za nás, kto proti nám? 32 Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? 33 Kto bude žalovat na vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlnuje. 34 Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mrtvych vstal, je na pravici Božej a sa aj prihovára za nás. 35 Kto nás odlúci od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkost? prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpecenstvo alebo mec? 36 Ako je napísané: Pre Teba bývame usmrcovaní každý den, pokladajú nás za ovce na zabitie. 37 Ale v tomto všetkom slávne vítazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. 38 Lebo som presvedcený, že ani smrt, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnost, ani budúcnost, ani mocnosti 39 ani vysokost, ani hlbokost, ani nijaké iné stvorenstvá nebudú nás môct odlúcit od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

––––––––––––-

V posledný den roku pozeráme spät a pozeráme dopredu. Ide pritom o náš osobný život, ale aj o život spolocenstiev, ktorých sme clenmi. Oba smery pohladu, pohlad do minulosti a pohlad do budúcnosti navzájom tesne súvisia. Dnes robíme bilanciu minulého a pripravujeme plány pre budúci rok. Podrobnosti sú u každého cloveka velmi rozdielne.

Je však možné povedat na túto tému aj nieco spolocné, co sa nás všetkých týka a co je pre všetkých dôležité podstatné. Ide o otázku, v akej optike sme chápali a zvládli minulý rok a v akej optike chceme chápat a formovat rok budúci. Všetko to sa dá robit bud len izolovane, v rámci tohto empirického sveta, sveta našej skúsenosti, alebo celý svoj život možno zasadit do vyššieho, ba najvyššieho rámca. Praktické dôsledky jednej alebo druhej volby pre chápanie, zvládnutie, formovanie života sú nesmierne.

V našom texte hovorí apoštol o tom, aké dôsledky to má, ak sa clovek rozhodne zasadit svoj život do rámca Božej lásky. Nehovorí o všetkých, ale len o tých najtažších situáciách, do ktorých sme sa už dostali alebo do ktorých sa môžeme dostat, hovorí o hranicných situáciách. To má svoje logické odôvodnenie: Kto obstojí v najtažších situáciách, o tom sa dá predpokladat, že zvládne aj tie menej tažké situácie.

Natískajú sa nám otázky: Ako som zvládol v minulom roku tie najtažšie situácie svojho života? Ako som iným pomáhal vyrovnat sa s ich hranicnými situáciami?

Tažké a najtažšie situácie si vyžadujú aj konkrétnu, praktickú pomoc, ale takisto naliehavo potrebuje clovek v takých situáciách aj vnútornú pomoc na ich zvládnutie. Biblia hovorí o oboch veciach: o tom, že v núdzi si máme navzájom pomáhat aj materiálne, ale aj o tom, že jeden druhému máme dopomáhat aj k vnútornej pevnosti. Práve túto naposledy spomenutú službu nám preukazuje apoštol v precítanom odseku Písma.

V nových a nových obmenách je tu vyslovená velká istota: Vôbec neexistuje taká tažká situácia, ktorá by nás mohla odlúcit od lásky Božej, a to ani v minulosti, ani v prítomnosti, ani v budúcnosti. Kým takúto vetu pocúvame len s odstupom, môže sa nám azda javit ako zbožná fráza. Ale ked ona vnikne hlboko do nášho vnútra a ovládne celú našu bytost, stane sa najcennejším pokladom nášho života. Dôležité je pre nás vediet, že sám Ježiš nám – inými slovami – ponúka tú istú životnú istotu: „Moje ovce pocúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony ma nasledujú; ja im dávam vecný život, a nezahynú naveky a nikto mi ich nevytrhne z ruky.“

Na našom odseku z Listu Rímskym 8 je pozoruhodná nasledujúca vec: V niekolkých predchádzajúcich kapitolách hovoril Pavel o ospravedlnení a jeho tvorivých dôsledkoch. Svoje vývody formuloval teologickým štýlom. Ale teraz, na konci 8. kapitoly, na konci jedného velkého myšlienkového odseku, sa jeho štýl naraz stáva nadšeným, entuziastickým, triumfálnym, a to v absolútnom zmysle, ktorý nepripúšta výnimky a obmedzenia. To svedcí o tom, že on sám bol touto velkou, absolútnou istotou tak mocne preniknutý a uchopený, že ju nedokázal vyjadrit inak ako týmto spontánnym plesaním.

Túto velkú životnú istotu si nechce nechat iba pre seba, ale odovzdáva ju dalej, lebo vie, aká je dôležitá pre všetkých. Aj v tomto ohlade by mohol povedat: „Dlžníkom som Grékom i Negrékom, múdrym i nerozumným.“

Nic väcšieho si nemôžeme želat pre posledný den tohto a pre všetky dni nového roku ako to, aby nás rovnako prenikla a uchopila tá istá istota. Práve to je aj cielom Božieho slova v precítanom odseku. Toto slovo chce pracovat na nás, chce nám darovat nový spôsob pohladu, chce nás až po najhlbšie vrstvy našej bytosti presvedcit, že nás Pán Boh bezpodmienecne miluje.

Apoštol ráta aj s námietkami. Co to všetko nie je príliš pekné, aby to mohla byt pravda? Ci v tomto svete nejestvujú iné sily, ktoré pôsobia deštruktívne proti Božej láske? Ci moje hriechy nie sú neprekonatelnou prekážkou pre lásku Božiu? Ci katastrofy vo svete a moje osobné katastrofy, moje akútne a moje chronické utrpenie a na konci smrt – ci to všetko nie je protidôkaz proti tvrdeniu, že ma Pán Boh za všetkých okolností miluje absolútnou láskou? Apoštol berie všetky tieto námietky vážne, ved on sám musel cez tieto námietky prejst prv, ako získal absolútnu istotu o Božej láske.

Na viacerých miestach jeho listov sa spomínajú jeho rozlicné tažkosti a utrpenia, ktoré by ho boli mohli odviest od jeho istoty. Zhrna ich v jednom citáte zo Starej zmluvy: „Pre Teba sme usmrcovaní každý den; pokladajú nás za ovce na zabitie.“

V tomto odseku Písma nejde teda o teoretickú argumentáciu apoštola, ale o nieco, co je vyskúšané a zakotvené v jeho osobnom živote. Teoretické myšlienkové kombinácie by mohli azda vzbudzovat pochybnosti, ale co je vyskúšané a co sa osvedcilo v osobných tažkých situáciách, to môžeme a musíme brat vážne.

Jednotlivé vety v našom texte sú prakticky odpovedami apoštola na námietky, na úzkostné otázky, na obavy. Sú to odpovede, ktoré krok za krokom potvrdzujú hlavnú výpoved o Božej láske.

Clovek sa môže ustarostene pýtat: Ako sa môžem cítit istý, ked v tomto svete je tak mnoho ludí, tak mnoho vecí, ktoré sú proti mne? Slovo Božie odpovedá: „Ak Boh za nás, kto proti nám?“ V Ježišovi Kristovi nám Pán Boh hovorí, že je na našej strane. Boh je väcší a mocnejší ako všetko, co by nám mohlo škodit, co by nás chcelo znicit.

Pochybovacné otázky môžu pokracovat: Ci láska Božia nie je iba želaným vynálezom pre tých, ktorí nemajú dost odvahy, aby sa postavili zoci-voci svetu a životu? Ak by láska Božia bola iba subjektívnym výmyslom, bola by bezcenná. Máme nejaký dôkaz, že táto láska je skutocnostou? Odpoved znie takto: „Ten, ktorý ani vlastného Syna neušetril, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám s ním nedaroval všetko?“ Ak ta ohrozuje pochybnost, môžeš predsa vždy pozriet na symbol kríža a môžeš o nom meditovat ako o dôkaze Božej lásky, ktorá sa vztahuje práve aj na teba. Kríž predsa nemá byt iba dekoráciou, ale naopak: dôkazom Božej lásky, a to hlavne v situáciách, v ktorých potrebuješ pevnú oporu.

Možno ma satan obžaluje u Pána Boha a predloží mu všetky moje hriechy, ako obžaloval Jóba. Ci nebudem v dôsledku toho odmietnutý a odsúdený?Aj na túto závažnú otázku má Slovo Božie závažnú odpoved: „Kto bude žalovat na vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlnuje. Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mrtvych vstal, je na pravici Božej a sa aj prihovára za nás.“ Súdne pojednávanie už prebehlo. Kristus Ježiš zomrel, bol vzkriesený, prihovára sa za mna, bol som vyhlásený za spravodlivého. Hoci som neakceptovatelný, bol som akceptovaný. To je nezaslúžené, prekvapivé, paradoxné, necakané rozhodnutie najvyššieho Boha. Kto by mohol namietnut nieco proti rozhodnutiu najvyššieho súdu? Všetci žalobcovia musia mlcat. Božia nepochopitelná láska vítazí nad všetkými nepriatelskými obvineniami.

Potom nasleduje v texte zoznam známych tažkostí, ktoré sa v ludskom živote vyskytujú v najrozlicnejších obmenách. Môže nás azda nieco z toho odlúcit od Božej lásky? Odpoved na túto otázku je jednoznacná, a to negatívna. Nic nás nemôže odlúcit od Božej lásky. „V tomto všetkom slávne vítazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval.“

Ale apoštol nechce na nic zabudnút. Niekto by mohol povedat: Možno existujú temné sily, ktoré vôbec ani nepoznám, ktoré sú však pre mna práve preto najnebezpecnejšie. Nemohli by ma tie odlúcit od Božej lásky? Nemohli by mi spôsobit také zlo, žeby môj život nacisto stroskotal? Nemôže sa stat nieco celkom nepredvídané v prítomnosti alebo budúcnosti, co by znicilo Božiu lásku voci mne? Na túto podrobnú otázku odpovedá Božie slovo podrobne: „Som presvedcený, že ani smrt, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnost ani budúcnost, ani mocnosti, ani vysokost, ani hlbokost, ani nijaké iné stvorenstvá nebudú nás môct odlúcit od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“

Rok, ktorý sa blíži ku koncu, sme mali možnost prežit v tejto láske Božej. Dnes vecer by sme mali hodnotit rok aj z tohto hladiska. Sme vdacní za všetky situácie, v ktorých sme dovolili, aby nám láska Božia pomáhala zvládnut problémy a tažkosti. Kriticky by sme mali pozerat na všetky situácie, v ktorých sme nebrali dost vážne ponuku Božej lásky. – Rok 2004 by bol pekným rokom, keby každý den v nom láska Božia v Kristovi Ježišovi bola smerodajnou a formujúcou silou nášho života. Amen.

Dr. Jan Greso
greso@fevth.uniba.sk

 


(zurück zum Seitenanfang)