Göttinger Predigten im Internet

Aj vy ste už určite niekedy niečo hľadali. V takých situáciách spravidla celkom presne vieme, že sme hľadanú vec niekam položili. Nemôžeme si však za žiadnu cenu spomenúť kam. Stratenú vec hľadáme vždy na tom nesprávnom mieste. Vtedy väčšinou pomôže ak sa na chvíľočku zastavíme, upokojíme sa a v myšlienkach si zrekonštruujeme ako sa odvíjali veci až do chvíle, kým sme vec nestratili.

Dnes sa stretávame v chráme, aby sme urobili čosi podobné. Pred očami máme ženy, ktoré hľadajú svojho ukrižovaného Majstra. Hľadajú ho v hrobe. Ale nie je tam. V pokoji si teda musia v mysliach zopakovať priebeh udalostí posledných dní. Až vtedy odrazu počujú hlas anjela, ktorý im hovorí: Niet Ho tu, lebo vstal, ako bol povedal!“

Je namáhavé, ak musíme niečo hľadať bezvýsledne. Tým, že ženy hľadajú mŕtveho Ježiša v hrobe, hľadajú ich mŕtvu nádej. Pri stretnutí s Ním, keď žil, našli nový život. Mnohí ľudia v Jeho účinkovaní, v Jeho kázni videli novú budúcnosť pre národ izraelský. Toto všetko teraz bezvýsledne hľadajú v hrobe.

Príbeh bezvýsledného hľadania mŕtveho Ježiša sa v dejinách opakuje vždy znova. Ako často už ľudstvo hľadalo obnovu svojho spoločenstva. V rôznych myšlienkových smeroch, pod vedením rôznych vodcov, v najrozmanitejších pokusoch nastoliť ideálny spoločenský poriadok. Či to v dejinách ľudstva nevyzerá podobne ako márne hľadanie strateného šťastia a nového života, o ktorom tušíme, že niekde je ale nevieme ho nájsť? A v našom osobnom živote? Mnoho mladých ľudí ale aj starších brzdí nezamestnanosť v ich osobnom rozvoji a naplnení života. Mnohé rodiny prežívajú krízu vzťahov a namiesto spoločenstva nachádzajú len samotu a prázdnotu.

Premýšľajme teda spoločne ako nájsť nový život. Prečítané biblické slovo nám ukazuje cestu: Počúvajme evanjelium, prijímajme ho s vierou a zvestujme ho s Kristovým poverením.

Počúvajme evanjelium. Slovo anjela dáva ženám orientáciu. V zmätku, ktorý pripomína koniec vekov im anjelove slová ukazujú jasný smer. Nádej hľadajúcich nemožno nájsť v hrobe. Kristus vstal z mŕtvych. Všetky prekážky sú prekonané. Strážcovia, balvan pri hrobe – Kristus žije! To je nová realita. Nie smrť má moc ale život. To je nový smer dejín. „...lebo vstal ako bol povedal.“ Týmito slovami pripomína anjel ženám to, čo im môže pomôcť pri hľadaní nového života. Musia sa rozpamätať na to, čo im Kristus povedal.

To môže pomôcť aj dnes nám. Prišli sme do chrámu, aby sme počuli ako to bolo v dejinách spásy. Už prvým ľuďom v záhrade Eden bolo dané zasľúbenie, že zlo bude raz pokorené. (Gn 3,15). Aj praotec Abrahám tušil Božiu moc nad smrťou. Keď v poslušnosti voči Bohu išiel obetovať svojho syna. Vtedy ho sprevádzala myšlienka, že „Boh môže vzkriesiť aj z mŕtvych“. Preto aj dostal späť svojho syna ako znamenie do budúcnosti. (Žd 11,19). Pán Ježiš sám vzkriesil Jairovu dcéru a mládenca z Naim, či svojho priateľa Lazara. Viac krát vo svojej zvesti povedal, že na tretí deň vstane z mŕtvych. Toto si musíme stále znova pripomínať tak ako to anjel musel pripomenúť aj ženám hľadajúcim mŕtveho Ježiša.

Evanjelium treba prijímať a vnímať v jeho celých súvislostiach. Nie len ako nejaké heslo. Evanjelium nám má mnoho čo ponúknuť ako orientáciu pri hľadaní nového života. Nájdime si na to čas. Pán Boh už od vekov pripravoval prevzatie moci života nad smrťou. Veľkonočný príbeh nie je náhoda ani to nie je lacný trik, ktorý evanjelisti vysvetľujú oportunisticky vo svoj prospech. Kristovo vzkriesenie je dôsledok Božej prítomnosti v tomto svete. Je to logický dôsledok jeho lásky k človeku. To si máme dnes pripomenúť. To je evanjelium, ktoré počúvame.

Evanjelium s vierou prijímajme. „Ajhľa povedal som vám!“ – tak znie stručné zdôvodnenie anjelovej zvesti. Poukázanie na smer, ktorým sa treba uberať pri hľadaní nového života, pri hľadaní živého Krista sa ponúka v celej šírke svojich súvislostí. Napriek tomu však takto nemôže účinkovať. Je potrebné ju prijať a nasledovať ju. Ženy sa právom mohli opýtať na základe čo majú veriť posolstvu anjela. V čom spočíva racionálne zdôvodnenie tohto príbehu? Na čom je založená autorita toho, kto tento príbeh rozpráva a kto podáva toto smerovanie? Hoci tieto otázky v texte nie sú zachytené ako vyslovené, iste boli v mysliach žien. Anjel totiž musí prekonávať ich strach a veľmi dôrazne im hovorí „Vy sa nebojte!“ Musí im dať impulz ku konaniu a povedať: „Choďte rýchlo, povedzte Jeho učeníkom“ Ale čo im majú povedať? Na koho sa majú odvolať pred učeníkmi? Ako majú argumentovať, aby ich s ich svedectvom nevysmiali? Na čom majú založiť dôveryhodnosť svojho svedectva? Kto im vôbec dáva autoritu toto všetko rozprávať?

Tu sa žiada viera. Nič sa nezdôvodňuje. Dokonca tu niet ani zmienky o vyzbrojení zvláštnymi znakmi moci a schopnosťou robiť divy. Tieto ženy nemajú celkom nič. Celkom tvrdo povedané – ak príbeh o vzkriesení budú rozprávať ďalej riskujú, že sa zosmiešnia. Jediné, čo majú je slovo Božie, súvislosti dejín spásy a slovo anjela: „Ajhľa povedal som vám!“ Inak povedané – Verte mi a verte tomu, čo Boh doteraz povedal a vykonal. To je všetko, čo máte, keď chcete nájsť nový život v Kristovi.

To platí aj pre nás dnes. Nový život, ktorý prenikol Kristovým vzkriesením do tohto sveta, možno prijať len vierou. Takáto viera nie je jednoduchá. Vyžaduje odvahu. Musíme sa pri nej naplno spoľahnúť na to, čo je mimo nás. Nie my sme to, kto produkuje vieru svojimi zásluhami. Posolstvo dané Božím poslom – to je to, čo máme. Ono budí vieru. K takejto viere dostávame pozvanie aj dnes. Spolu s Tomášom môžeme zvolať: „Pán môj a Boh môj!“. S Pavlom môžeme povedať, že „doteraz vidíme len hmlisté obrazy, akoby v zrkadle, ale potom tvárou v tvár!“ Je tu pozvanie, aby sme túto vieru uchopili. Ona nám dáva nádej, že nie všetko závisí len od nás. Nad nami je moc Božia. Ona berie náš život do svojich rúk. V kritických okamihoch nášho života môžeme mať nádej, že sme nesení v ruke Božej.

Evanjelium z poverenia Kristovho zvestujme. Viera má mocné účinky. Vierou sa znovu nastoľuje radosť v živote. Tak to čítame vo veľkonočnom príbehu. V srdciach žien zavládla veľká radosť, keď prijali slová anjela. Stroskotané nádeje sa vracajú späť s novou silou. nachádzajú opäť zmysel života. Ich život má zmysluplný program. Ich skúsenosť má vzbudiť vieru ďalších. Všetci ponížení a sklamaní majú nájsť nový život. Nový život nie len ako nejaký myšlienkový koncept alebo učenie. Ženy sa stretli celkom osobne so vzkrieseným Ježišom: „... ajhľa Ježiš stretol sa s nimi a riekol: Buďte pozdravené!“. Našli, čo hľadali. Nie v hrobe. Nie tam, kde začali hľadať, ale tam, kam ich viedla viera!

To je dar veľkonočného posolstva. Prijatú radosť odovzdávať ďalej. Iným odovzdať nádej nového života vo viere. To je poverenie, ktoré dostali ženy vo veľkonočné ráno: „Choďte, zvestujte to mojim bratom, aby šli do Galiley, tam ma uvidia!“

Na začiatku sme hovorili o tom, aké vyčerpávajúce je ak márne niečo hľadáme na nesprávnom mieste. Často nevieme, kde sme stratili svoje šťastie. Mnohí sa pýtajú kam sa podela ich sila a zdravie. Kde je láska, ktorá kedysi spájala ich rodiny? Kde je úcta, ktorú si kedysi vybudovali vďaka svojej práci? Ako nájdeme nový život? Veľkonočné posolstvo nám pomáha. Počúvajme evanjelium, prijímajme ho s vierou a zvestujem ho z poverenia Pána Ježiša Krista. Amen.

Ondrej Prostredník
prostrednik@fevth.uniba.sk