Göttinger Predigten im Internet

Všetci žijeme v konkrétnom čase. Všetci vieme, že čas sa meria na sekundy, minúty, hodiny, dni, týždne, mesiace, roky, desaťročia a storočia. Všetci vnímame míňajúci sa čas, ale keby sme mali definovať, čo je čas, dostali by sme sa do ťažkostí. Nech je nám, obyčajným ľuďom útechou, že s definovaním času majú problémy aj fyzici a filozofovia.

Bez toho, že by sme nad tým rozmýšľali, či je to naozaj pravda, zvykneme hovoriť: Nemám čas. Čas sú peniaze. Čas je neúprosný. Čas zahojí všetky rany. Časy sa menia. Žijeme v ťažkých časoch.

Aj v prečítaných slovách Písma svätého sme počuli jeden výrok o čase. Apoštol Pavol píše: „Ale prízvukujem, bratia, čas je krátky“ (v. 29). V akej súvislosti to napísal?

Apoštol bol presvedčený, že čas druhého príchodu Krista k súdu je veľmi blízky a že sa ho dožije. Vychádzal z tohoto presvedčenia, keď dával korintským kresťanom rady, ktoré sa týkali ich každodenných problémov. V tejto súvislosti im písal „čas je krátky“. Písal im, že majú len málo času, aby si Bohu milo usporiadali svoj život, a majú len málo času pred sebou v tomto živote.

Vieme, že apoštol Pavol sa mýlil ohľadom veľmi skorého Kristovho druhého príchodu. Čas jeho príchodu totiž nik z nás nevie, jedine Otec nebeský (Mt 24, 36). Napriek tomu, že dátum Kristovho príchodu je neistý, jeho príchod je istý. Preto naň máme byť pripravení vždy. Keďže nevieme, či Pán Ježiš príde súdiť živých a mŕtvych o krátky alebo dlhý čas, nikdy nehovorme, že ešte máme dosť času, aby sme mysleli na Božie veci.

Bez ohľadu na to, kedy príde Kristus v sláve, náš čas tu na zemi je krátky a jeho koniec nie je v našej moci. Teraz, keď sa blíži Pamiatka zosnulých si opäť uvedomujeme, že „čas je krátky“. Apoštol to vyjadruje slovom synestalmenos, čo znamená tlačený, stlačený. Náš čas je pod tlakom. Šachovou terminológiou povedané: sme v časovej tiesni.

Okrem krátkosti času hovorí apoštol Pavol aj o tom, že „spôsoby tohto sveta hynú“ (v. 31). Apoštol hovorí o schéme, o spôsobe usporiadania a výzoru sveta. Mohol myslieť na zmeny, ktoré sa odohrávali v jeho dobe vo vtedajšej spoločnosti, ale mohol myslieť aj úpadok, najmä duchovný a mravný úpadok, ktorý pozoroval. Usporiadanie sveta okolo seba vnímal ako niečo premenlivé, upadajúce a pominuteľné (paragei). Korintskí kresťania si mali uvedomiť, že na svoje otázky, ktorými sa obrátili na apoštola – totiž, či majú uzatvárať manželstvá, či sa majú usilovať vykúpiť sa z otroctva, či je potrebná obriezka – majú hľadať riešenie na pozadí toho, že „spôsoby tohto sveta hynú“.

Prečo pripomínal apoštol Pavol korintským kresťanom, že „čas je krátky“ a že „spôsoby tohto sveta hynú“? Zdôrazňoval to z dvoch dôvodov. Preto, lebo chcel, aby korintskí kresťania „boli bez starostí“ (v. 32) a aby „vytrvali pri Pánovi“ (v. 35). Aj keď žijeme v inej dobe než apoštol Pavol a korintskí kresťania, aj nás nech pominuteľnosť tohto sveta nabáda k tomu,

1. aby sme boli bez starostí,

2. aby sme vytrvali pri Pánovi.

Ad 1. Na pominuteľnosť tohto sveta môžeme rôzne reagovať. Môžeme upadnúť do zúfalstva. Môžeme mávnuť rukou. Môžeme hltavo vychutnávať radosti tohto sveta podľa hesla carpe diem. Apoštol radí niečo iné. Radí nám, aby sme boli bez zbytočných starostí. Radí nám, aby dočasné veci neodviedli našu pozornosť od toho, čo je trvalé. Uvádza päť príkladov, ako si udržať odstup od pozemských väzieb a vecí: manželstvo, žiaľ, radosť, vzťah k majetku a vzťah k svetu.

Manželom radí apoštol takto: „ženatí nech sú, ako by nemali ženu“ (v. 29). Zakazuje azda apoštol manželstvo? Alebo je proti sexualite? Či nabáda k zanedbávaniu rodiny a rodinného života? Ak by to robil, bolo by to proti všetkému, čo hovorí Stará zmluva a Pán Ježiš o manželstve. Apoštol chce len poukázať na to, že manželský zväzok je pozemská inštitúcia. Manželstvo vo večnom živote už nebude (Mt 22, 23 – 30). Apoštol poukazuje aj na to, že prílišné sústredenie sa na manželského partnera, môže odviesť človeka od vecí Božích (v. 33 – 34). Je to zvláštne, že aj taký posvätný zväzok, akým manželstvo nesporne je, môže človeka vzdialiť od Pána, ak ho nedáme do súvislosti s naším večným cieľom.

Druhá skupina ľudí, ktorých apoštol oslovuje, sú plačúci. Hovorí im: „nech sú...ako by neplakali“ (v. 30). Toto je veľká útecha pre všetkých zarmútených. Každý pozemský zármutok bude mať koniec, lebo vo večnosti „už viac nebude ani smútku ani plaču ani bolesti“ (Zjav 21, 4). Ak máš zármutok, milý brat a milá sestra, vedz, že je len dočasný, lebo Pán Boh nás očakáva do večnej radosti.

Apoštol pokladá za potrebné napomenúť aj tých, ktorí sa radujú. Hovorí im: „nech sú...ako by sa neradovali“ (v. 30). Nielen pozemský žiaľ, ale aj radosť na tomto svete je len dočasná. Ak máš dôvod radovať sa, milý brat a milá sestra, z niečoho, čo tento svet dáva, vedz, že kráľovstvo Božie nie je pokračovaním tejto radosti, ale je to „radosť v Duchu Svätom“ (R 14, 17).

Aj pre tých má apoštol usmernenie, ktorí si kúpou rozhojnili svoj majetok. Hovorí im: „nech sú...akoby nič nemali“ (v.30) Ak máme takúto vnútornú slobodu k majetku, ak máme od nej takýto odstup, potom nás nebude mrzieť, že si „nič odniesť nemôžeme“ (1Tim 6, 7) z tohto sveta.

Napokon apoštol súhrnne hovorí o užívaní všetkého, čo je v tomto svete, že máme byť, akoby sme „neužívali“ (v. 31). Nehovorme teda o ničom, že bez toho nemôžeme žiť, nech je to už čokoľvek. Len takáto vnútorná sloboda a patričný odstup od pozemských vecí (päťkrát hós mé!) umožní, aby sme neboli ustarostení a aby „starosti sveta a klam bohatstva“ (Mt 13, 22) udusili v nás túžbu po večnom živote.

Ad 2. Rady a napomenutia, ktoré dáva apoštol, sa nám môžu zdať ako nepríjemné obmedzenia a zákazy. Aj on si bol toho vedomý a preto k svojim radám dodáva: „Ale toto hovorím pre vaše dobro, a nie, aby som vám slučku hodil na hrdlo, ale aby ste slušne a nerozpoltení vytrvali pri Pánovi“ (v. 35). O toto teda ide: o vytrvaní pri Pánovi, o dosiahnutie cieľa. Buďme vytrvalí! Vytrvalosť nie je potrebná len v učení, vytrvalosť nie je potrebná len v športe, ale aj vo viere. Vytrvalosťou vo viere si zachránime životy (L 21, 19).

V dnešnom kázňovom texte sme počuli upozornenie apoštola Pavol korintským kresťanom, že „čas je krátky“ a že „spôsoby tohto sveta hynú“. Aj keď žijeme v inej dobe než apoštol Pavol a korintskí kresťania, aj nás nech pominuteľnosť tohto sveta nabáda k tomu, aby sme boli bez starostí, mali slobodu a odstup od svetských vecí, a aby sme vytrvali pri Pánovi, lebo „kto vytrvá do konca, bude spasený“ (Mk 13, 13). Amen.

Prof. Juraj Bándy, Comenius-Universität Bratislava
juraj.bandy@fevth.uniba.sk