Göttinger Predigten

deutsch English español
português dansk Schweiz

Startseite

Aktuelle Predigten

Archiv

Besondere Gelegenheiten

Suche

Links

Gästebuch

Konzeption

Unsere Autoren weltweit

Kontakt
ISSN 2195-3171

Predigtreihe: Reformationsfest - Reformationens dag - Reformation Day - Día de la Reforma - Dzieñ reformacji , 2017

slovenskı: Roman 1:13 - 19, verfasst von Juraj Bandy

            Tento odstavec z Listu rímskym kresťanom obsahuje niekoľko viet, pomocou ktorých sa nášmu reformátorovi Dr. Martinovi Lutherovi stali mnohé veci jasnými vo veciach Božích. Na základe zážitku z čítania týchto slov a poznatkov viery, ktoré z nich získal, začal veľké dielo Reformácie. Sám o tom hovoril takto: „Až kým sa Boh nado mnou zmiloval, ktorý som vo dne v noci uvažoval, som pochopil súvislosť slov „spravodlivý bude žiť z viery.“ Potom som začal chápať Božiu spravodlivosť, prostredníctvom daru ktorej spravodlivý človek žije, totiž zo svojej viery. Zmysel toho je, že, že spravodlivosť Božia sa zjavuje prostredníctvom evanjelia, prostredníctvom ktorého Boh ospravedlňuje skzre vieru, ako je napísané: spravodlivý bude žiť z viery.. Tu som pocítil, že som úplne znovuzrodený a že som vstúpil cez otvorenú bránu do raja a zrazu sa mi odkrylo Písmo v úplne inom svetle. Prešiel som si mysľou celé Písmo a porovnal, že totiž to je Božie dielo, čo na nás koná, to je Božia moc, ktorá nás robí silnými, to je múdrosť božia, ktorá nás robí múdrymi, božia sila, božia spása, Božia sláva. Tak, ako som veľmi nenávidel slová „božia spravodlivosť“, tak som si tieto sladké slová zamiloval, že táto stať u Pavla sa mi stala bránou raja.“

            Dnes, keď sa pri slávnostnej príležitosti 500. výročia Reformácie chceme zamýšľať nad týmito slovami, aj my si môžeme uvedomiť, tak ako svojho času Luther,

1) čo je Boží hnev,

2) čo je Božia spravodlivosť,

3) a aká je moc evanjelia.

 

Ad 1) O Božom hneve píše apoštol Pavol takto: „Hnev Boží z neba zjavuje sa proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde“ (v. 18).

            Človek, ktorý rozmýšľa prirodzeným „zdravým“ rozumom, si predstavuje Boží hnev nejak tak, že sa pokúsi predstaviť ľudský hnev vo veľmi zväčšenej podobe. Nejak tak, že Pán Boh sa vie oveľa väčšmi hnevať než človek, je oveľa zúrivejší a prejavy jeho srdu sú strašnejšie. Boží hnev je teda donekonečna zväčšený ľudský hnev. Z takýchto úvah si potom človek odvodí poučenie: ak je radné vyhýbať sa rozhnevanému človeku, potom je oveľa viac radno vyhýbať sa rozhnevanému Bohu a nedráždiť ho k hnevu.

            Sú však aj ľudia, ktorí hovoria takto: „Hnevá sa Pán Boh? Nech sa hnevá. Nestarám sa o tom. Ak sa nemusím, starať o to, že sa niektorý človek hnevá na mňa, nemusím sa starať ani o Boží hnev. Hnevá sa? Nech sa hnevá!“

            Boží hnev je však niečo celkom iné. Boží hnev nie je vlastnosť, cit alebo afekt, ktorý zatemňuje myseľ, ale čin.

            Boží hnev je „len“ to a prejavuje sa „len“ v tom, že Pán Boh s nami nakladá tak, ako si to zasluhujeme. O nič horšie a prísnejšie. Boží hnev vlastne pozostáva z toho, že Pán Boh dôsledne uplatňuje svoju spravodlivosť a svoj zákon bez akejkoľvek milosti a „poľahčujúcich okolnosti“. Boží hnev je teda spravodlivosť bez milosti.

            Ak by Boží hnev pozostával len t toho, že odkiaľsi spoza oblakov nám Hospodin hrozil sa zaťatou päsťou, nemuseli by sme sa o to veľmi starať. Boží hnev však znamená toľko, že už teraz a raz na poslednom súde bude s nami Pán Boh nakladať tak, ako si to zasluhujeme: odsúdi nás a zatratí pre naše hriechy. Takýto smrteľne vážny je teda Boží hnev! Keď si Martin Luther uvedomil vážnosť Božieho hnevu, začal si klásť naliehavo otázku. „Ako nájdem milostivého Boha?“ Toto bola otázka, ktorá trápila nielen jeho, ale aj mnohých úprimne veriacich ľudí v jeho dobe. Mnohí ľudia si uvedomovali, že svojou zbožnosťou a svojimi dobrými skutkami, o ktorých sa domnievali, že sú záslužné, sa nemožno Božiemu hnevu vyhnúť a nemožno si vynútiť Božiu milosť.

 

Ad 2) Ako sa teda možno Božiemu hnevu vyhnúť? Ako sa možno vyhnúť tomu, aby Pán Boh naložil s nami podľa toho, ako si zaslúžime? Ako sa možno vyhnúť tomu, aby nás zatratil kvôli našej hriešnosti?

            Jedine tak, že prijmeme Jeho spravodlivosť. Martin Luther hovorieval, že nenávidel slovné spojenie „Božia spravodlivosť“, kým si neuvedomil, čo to vlastne znamená. Sprvoti si myslel, že Božiu spravodlivosť treba chápať tak, ako spravodlivosť chápu právnici: spravodlivého treba oslobodiť a vinníka zase odsúdiť. Z Listu Rímskym, práve z tejto úvodnej časti, však pochopil, že Božia spravodlivosť je niečo iné: je to taká spravodlivosť, ktorá platí aj pred Bohom. Božia spravodlivosť znamená toto: „spravodlivý bude žiť z viery“ (v. 17).

            Luther si uvedomil, že spravodlivosť, ktorá obstojí aj pred Bohom je nám daná prostredníctvom zmierčej smrti a vzkriesenia Pána Ježiša Krista. Vôbec sa tu nemyslí na moju spravodlivosť, lebo ešte predtým, než som mohol niečo dobré urobiť, Pán Boh ma urobil spravodlivým svojou milosťou. Preto žije spravodlivý človek z viery. Neopiera sa o svoje zásluhy a o svoju spravodlivosť, ale na svoju vieru v Krista, ktorá ho robí spravodlivým pred Pánom Bohom.

            To je teda Božia spravodlivosť, keď dovolíš, aby sa aj na teba vzťahovala a aj pre teba platila Kristova spravodlivosť, ktorá ťa omilostí a urobí spravodlivým pred Pánom Bohom. Takéto pochopenie Božej spravodlivosti je jedným z veľkých objavov Reformácie, ktoré sú vyjadrené v jednej z jej zásad. Sola gratia – jedine milosťou. Jedine milosťou sme spasení.

 

Ad 3) O takejto milostivej spravodlivosti hovorí evanjelium. Hovorí o tom, že Božia spravodlivosť sa zjavila v Ježišovi Kristovi. Hovorí o tom, že „tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život“ (J 3, 16). Aby nezahynul pre svoje hriechy, ale mal večný život pre vieru v Krista Pána.

            Práve preto, že evanjelium hovorí o tom, ako sa možno vyhnúť Božiemu hnevu a ako možno dosiahnuť večný život, hovorí apoštol Pavol: „Veď ja sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo mocou božou je ono na spasenie každému veriacemu“ (v. 16). Nehanbil sa zaň, lebo cítil, že je to Božia moc, po grécky dynamis. Z tohto slova pochádza aj náš výraz dynamit. Evanjelium je Božia moc, dynamis, dynamit, ktorý roztrhá a rozpráši moc smrti a otvára cestu k večnému životu.

            Nehanbime sa teda za evanjelium. Aké je to zvrátené, keď sa človek chváli tým, za čo by sa mal radšej hanbiť a naopak: hanbí sa za to, čím by sa mohol smelo chváliť. Ako mnoho je tých, ktorí sa chvália svojím neusporiadaným životom, nečestne získaným majetkom a nezodpovedným konaním! Ako málo je na druhej strane tých, ktorí sa chvália evanjeliom. Ako je málo tých, ktorí sa hanbia za svoj nemravný a hriešny život a ako mnoho je tých, ktorí sa hanbia za evanjelium.

            Nehanbi sa za evanjelium, ale si hovor: Ak sa môj Pán Ježiš nehanbil a neštítil niesť potupu kríža pre mňa, potom sa ani ja nebudem hanbiť za jeho evanjelium! Kiež 500. výročie Reformácie je pre nás mocným povzbudením k tomu, aby sme sa nehanbili za evanjelium, ktoré reformátori znova objavili, a ktoré je v názve našej Reformáciou obnovenej cirkvi. Evanjelici, buďme evanjelikmi! Evanjelici, zostaňme evanjelikmi! Evanjelici, nehanbime sa za evanjelium!

            Nehanbi sa za evanjelium, milý brat a milá sestra! Vyznávaj ho, priznávaj sa k nemu a ver v neho. Takto unikneš hnevu Božiemu a takto budeš spravodlivý a ospravedlnený pred Pánom Bohom. Nehanbi sa za evanjelium lebo Pán hovorí: „Ktokoľvek ma vyzná pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach“ (Mt 10, 32). Amen.



Prof. Dr. Juraj Bandy
Bratislava
E-Mail: bandy@fevth.uniba.sk

(zurück zum Seitenanfang)