{"id":9811,"date":"2021-02-07T19:49:34","date_gmt":"2021-02-07T19:49:34","guid":{"rendered":"https:\/\/theologie.whp.uzh.ch\/apps\/gpi\/?p=9811"},"modified":"2022-10-13T15:46:15","modified_gmt":"2022-10-13T13:46:15","slug":"hebraeer-4","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/hebraeer-4\/","title":{"rendered":"Hebr\u00e4er 4"},"content":{"rendered":"
\n

Preto\u009ee m\u00e1me velk\u00e9ho Velknaza, ktor\u00fd prenikol nebes\u00e1, Je\u009ei\u009aa, Syna Bo\u009eieho, pridr\u009eajme sa vyznania. Ved nem\u00e1me Velknaza, ktor\u00fd by nemohol c\u00edtit s na\u009aimi slabostami, ale m\u00e1me Velknaza, podobne pok\u00fa\u009aan\u00e9ho vo v\u009aetkom, ale bez hriechu. Pristupujme teda s d\u00f4verou ku tr\u00f3nu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a na\u009ali milost na pomoc v prav\u00fd cas.<\/p>\n

\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096<\/p>\n

Dnes je prv\u00e1 p\u00f4stna nedela. V p\u00f4ste sa bud\u00fa na\u009ae my\u009alienky s\u00fastredovat na P\u00e1na Je\u009ei\u009aa Krista a na to, ak\u00e9 rie\u009aenie najv\u00e4c\u009aieho a najta\u009e\u009aieho probl\u00e9mu cloveka a ludstva on priniesol.\u00a0Pri\u009aiel medzi n\u00e1s.\u00a0Strucne a obsa\u009ene je to vyjadren\u00e9 v 1. kapitole J\u00e1novho evanjelia: \u0084A to Slovo stalo sa telom\u0093. On, ktor\u00fd je to vecn\u00e9 slovo, stal sa telom.\u00a0Vecn\u00fd Bo\u009e\u00ed Syn sa stal clovekom. T\u00fdm je povedan\u00e9 nielen to, \u009ee vzal na seba ludsk\u00fa podobu, ale s\u00facasne aj to, \u009ee plne vst\u00fapil do podmienok na\u009aej ludskej existencie.<\/p>\n

Evanjeli\u00e1, ktor\u00e9 hovoria o jeho pozemskom \u009eivote, n\u00e1m to potvrdzuj\u00fa.\u00a0Vedel z vlastnej sk\u00fasenosti, co je hlad, sm\u00e4d, \u00fanava.\u00a0Vedel, co znamen\u00e1 byt tercom ludskej zloby, nepochopenia, ohov\u00e1rania, \u00fakladov.\u00a0Vedel, co je strach a \u00fazkost srdca.\u00a0Vedel, co je utrpenie, a to aj utrpenie id\u00face a\u009e do krajnosti.<\/p>\n

Vedel, co je poku\u009aenie,\u00a0zv\u00e1dzanie, ktor\u00e9 smeruje ku kultu bohatstva, mamony,\u00a0ku kultu moci a sebapresadenia,\u00a0k popularite plnej senz\u00e1ci\u00ed.\u00a0Poc\u00edtil pr\u00edta\u009elivost v\u009aetk\u00fdch t\u00fdchto vec\u00ed.\u00a0Nic, co je ludsk\u00e9, nebolo mu cudzie.\u00a0Situ\u00e1ciu, v ktorej sa nach\u00e1dzame my ludia, vedel op\u00edsat nielen teoreticky, ale poznal ju z vlastnej sk\u00fasenosti.<\/p>\n

To je jeden z d\u00f4vodov, pre ktor\u00e9 n\u00e1m ho treba brat velmi v\u00e1\u009ene. Kto pri\u009aiel k n\u00e1m z vecnosti, kto ch\u00e1pe na\u009au ludsk\u00fa situ\u00e1ciu, a to nie povrchne, ale v hlbke,\u00a0kto pre\u009eil v\u009aetko to, co pre\u009e\u00edvame my,\u00a0ten n\u00e1m urcite m\u00f4\u009ee povedat nieco, co n\u00e1s obohat\u00ed,\u00a0ten n\u00e1m urcite m\u00f4\u009ee pom\u00f4ct.<\/p>\n

V\u009aetko, co sme doteraz povedali, je v na\u009aom texte vyjadren\u00e9 velmi strucne:\u00a0\u0084Ved nem\u00e1me Velknaza, ktor\u00fd by nemohol c\u00edtit s na\u009aimi slabostami,\u00a0ale m\u00e1me Velknaza, podobne pok\u00fa\u009aan\u00e9ho vo v\u009aetkom.\u0093\u00a0Je tu v\u009aak jeden d\u00f4le\u009eit\u00fd rozdiel, ktor\u00fd m\u00e1 rozhoduj\u00faci v\u00fdznam:\u00a0\u0084ale bez hriechu.\u0093\u00a0I ked vst\u00fapil do podmienok n\u00e1\u009aho ludsk\u00e9ho \u009eivota, i ked ich vzal plne na seba,\u00a0zachoval sa v nich \u00faplne odli\u009ane, ne\u009e ako sa zachoval Adam v raji, ked bol pok\u00fa\u009aan\u00fd,\u00a0ne\u009e ako sa v stop\u00e1ch Adamov\u00fdch zachov\u00e1vame my ludia z pokolenia Adamovho.<\/p>\n

Poku\u009aenia s\u00fa diabolsk\u00e9 pokusy skrivit, deformovat cloveka, ktor\u00e9ho Boh stvoril na svoj obraz.\u00a0Kto podlahne poku\u009aeniu, je deformovan\u00fd.\u00a0Je\u009ei\u009a Kristus odmietol v\u009aetky tieto l\u00e1kav\u00e9 pokusy, nedal sa v nicom ani najmenej deformovat. V tomto je jeho jedinecnost: \u008eil plne v na\u009aich podmienkach, ale nebol nimi ani najmenej deformovan\u00fd. Chodil uprostred lud\u00ed, ktor\u00ed sa v\u009aelijako pok\u00fa\u009aali unikn\u00fat od Boha, ale on zachoval svojmu nebesk\u00e9mu Otcovi nena\u009atrben\u00fa vernost. Chodil uprostred mravnej necistoty, ale ostal cist\u00fd. Chodil uprostred sebeck\u00fdch, egoistick\u00fdch lud\u00ed, ale jeho bytost ostala cist\u00e1 od ak\u00e9hokolvek sebectva. Chodil uprostred mno\u009estva l\u009ei, klamu, nepravdy, ale on s\u00e1m sa od cesty pravdy nikdy neodklonil. Pri pohlade na jeho \u009eivot si s prekvapen\u00edm uvedomujeme: Aj nieco tak\u00e9ho je mo\u009en\u00e9.<\/p>\n

Clovek si vraj zvykne na mnoho vec\u00ed, skoro na v\u009aetko. Tak sme si aj my ludia zvykli na nenorm\u00e1lnu situ\u00e1ciu deformovanosti hriechom ako na nieco norm\u00e1lne, be\u009en\u00e9, samozrejm\u00e9, nieco, s c\u00edm sme sa zmierili.\u00a0Ale ked Je\u009ei\u009a Kristus vst\u00fapil do n\u00e1\u009aho ludsk\u00e9ho sveta, pri\u009aiel s neskazen\u00fdm pohladom, s pravdiv\u00fdm sp\u00f4sobom videnia. Co je pokriven\u00e9 na ludsk\u00fdch bytostiach, videl ako pokriven\u00e9, co je nenorm\u00e1lne, videl ako nenorm\u00e1lne, co je deformovan\u00e9, videl ako deformovan\u00e9. Pri\u009aiel, aby aj n\u00e1m daroval tak\u00fdto pravdiv\u00fd pohlad. Toto je velmi d\u00f4le\u009eit\u00e1 vec: pri\u009aiel, aby n\u00e1s prebudil k jasn\u00e9mu a spr\u00e1vnemu videniu, aby n\u00e1m otvoril oci.<\/p>\n

Otv\u00e1ral a otv\u00e1ra n\u00e1m ludom oci svojimi slovami, svoj\u00edm ucen\u00edm, svojou zvestou. Vo svojom ucen\u00ed jasne poukazuje na mnoh\u00e9 veci, ktor\u00e9 sa n\u00e1m s\u00edce javia ako norm\u00e1lne, no v skutocnosti s\u00fa celkom nenorm\u00e1lne, celkom prevr\u00e1ten\u00e9. Otv\u00e1ra n\u00e1m oci svoj\u00edm sp\u00f4sobom \u009eivota. Kto si v\u009a\u00edma jeho \u009eivot, citlivo, vn\u00edmavo, ten mus\u00ed r\u00fdchlo zbadat ten velk\u00fd rozdiel medzi jeho \u009eivotom a medzi be\u009en\u00fdm \u009eivotom n\u00e1s lud\u00ed. <\/a> I ked nic nehovoril, chodil medzi ludmi ako \u009eiv\u00fd v\u00fdkricn\u00edk. I ked nic nehovoril, mnoh\u00ed c\u00edtili, \u009ee jeho \u009eivot je ostrou kritikou zau\u009e\u00edvan\u00e9ho ludsk\u00e9ho sp\u00f4sobu \u009eivota. To ist\u00e9 by sme mali pocitovat aj my, kedykolvek sa zahlbime do evanjeli\u00ed a dovol\u00edme, aby na n\u00e1s p\u00f4sobil pr\u00edklad jeho cist\u00e9ho \u009eivota.<\/p>\n

Cel\u00e9 toto jeho p\u00f4sobenie je prejavom jeho velk\u00e9ho z\u00e1ujmu o n\u00e1s. Nebol sebeck\u00fd ani v tom zmysle, \u009ee by sa bol samol\u00fabo kochal vo svojej mravnej cistote a \u009ee by si z n\u00e1s bol urobil temn\u00e9 pozadie, na ktorom by lep\u009aie vynikla jeho cistota a sv\u00e4tost. Jeho pr\u00edstup k n\u00e1m, tragicky hrie\u009anym ludom, je motivovan\u00fd z\u00e1ujmom, l\u00e1skou, milosrdenstvom. Chce n\u00e1m dopom\u00f4ct k tak\u00e9mu ist\u00e9mu cist\u00e9mu \u009eivotu ako je jeho \u009eivot. Nie je malichern\u00fd vo svojich \u00famysloch s nami. To, co n\u00e1m pon\u00faka, je nieco velkolep\u00e9. Na niekolk\u00fdch miestach v Novej zmluve je t\u00e1to my\u009alienka jasne vyjadren\u00e1: raz sa m\u00e1me stat podobn\u00fdmi jemu, Bo\u009eiemu Synovi, Je\u009ei\u009aovi Kristovi.\u00a0Prejst takto od hrie\u009anej existencie k cistej existencii \u0096 v tom m\u00f4\u009eeme smelo vidiet zmysel ludsk\u00e9ho \u009eivota. Pri\u009aiel preto medzi n\u00e1s, aby n\u00e1m pomohol uskutocnit t\u00fato velk\u00fa zmenu.<\/p>\n

My sami nem\u00e1me pln\u00fa, komplexn\u00fa predstavu o tom, ak\u00e1 velk\u00e1 a ta\u009ek\u00e1 cesta to je. Ludsk\u00fd p\u00e1d do hriechu m\u00e1 zrejme pozadie, ktor\u00e9 do v\u009aetk\u00fdch d\u00f4sledkov nepozn\u00e1me a nerozumieme. Mo\u009eno by bolo pre n\u00e1s pr\u00edli\u009a velk\u00fdm \u009aokom poznat teraz cel\u00fa t\u00fato pravdu. A predsa tam, v tom nezn\u00e1mom pozad\u00ed, mus\u00ed sa nieco z\u00e1sadn\u00e9ho zmenit, aby n\u00e1m bola umo\u009enen\u00e1 cesta od nenorm\u00e1lnej k norm\u00e1lnej existencii. Pr\u00e1ve s t\u00fdm s\u00favis\u00ed obet Je\u009ei\u009aa Krista na kr\u00ed\u009ei. V Novej zmluve je Je\u009ei\u009a Kristus charakterizovan\u00fd mno\u009estvom mien, oznacen\u00ed, vyznan\u00ed. T\u00fdm sa poukazuje na bohatstvo jeho bytosti a diela. Z mno\u009estva sn\u00e1h o uchopenie v\u00fdznamu Je\u009ei\u009aa Krista pre n\u00e1s lud\u00ed m\u00e1me dnes pred sebou jedno oznacenie: Je\u009ei\u009a Kristus je velknaz. Pre n\u00e1s to nie je najzrozumitelnej\u009a\u00ed obraz, lebo ne\u009eijeme v oblasti \u009eidovsk\u00e9ho kultu. Ale ak sa zac\u00edtame do biblick\u00fdch odsekov, ktor\u00e9 hovoria o velknazovi, r\u00fdchlo pochop\u00edme, o co ide. Najvlastnej\u009aou \u00falohou velknaza bolo, aby vo Velk\u00fd den zmierenia, vo\u009aiel do najvn\u00fatornej\u009aej sv\u00e4tyne chr\u00e1mu, a tam priniesol obet, ktorou mali byt pred Bohom zmieren\u00e9 hriechy cel\u00e9ho n\u00e1roda.<\/p>\n

Obetou, ktor\u00fa prin\u00e1\u009aal velknaz, bolo nejak\u00e9 zviera. Ked je Je\u009ei\u009a Kristus pomenovan\u00fd velknazom, je toto slovo pou\u009eit\u00e9 v jedinecnom, neopakovatelnom, iba na neho sam\u00e9ho sa vztahuj\u00facom zmysle. On priniesol obet zmierenia, ale na rozdiel od \u009eidovsk\u00fdch velknazov priniesol ako obet seba sam\u00e9ho. O tejto obeti on s\u00e1m povedal, \u009ee nikto nem\u00f4\u009ee milovat druh\u00e9ho viac ako ten, kto za neho polo\u009e\u00ed svoj \u009eivot. Kto pozn\u00e1 jeho dramatick\u00fd modlitebn\u00fd z\u00e1pas v Getsemanskej z\u00e1hrade, kto sa vie aspon trocha vc\u00edtit do jeho utrpenia na kr\u00ed\u009ei, ten si uvedomuje, ak\u00e9 velk\u00e9, ak\u00e9 bolestn\u00e9 bolo toto sebaobetovanie Velknaza Je\u009ei\u009aa Krista. \u008eidovsk\u00fd velknaz ka\u009ed\u00fd rok znova a znova prin\u00e1\u009aal obet zmierenia, Velknaz Je\u009ei\u009a Kristus raz nav\u009edy, raz pre v\u009aetky doby obetoval seba na golgotskom kr\u00ed\u009ei. Jeho obet je konecn\u00e1, definit\u00edvna, nesmie byt zneva\u009eovan\u00e1 t\u00fdm, \u009eeby bola opakovan\u00e1. \u008eidovsk\u00fd velknaz prin\u00e1\u009aal obet zmierenia za izraelsk\u00fd n\u00e1rod. Velknaz Je\u009ei\u009a Kristus priniesol obet zmierenia pre v\u009aetk\u00fdch lud\u00ed, lebo my v\u009aetci ho bezpodmienecne potrebujeme, ak sa m\u00e1me vymanit z otroctva svojich hriechov a v\u00edn. Velknaz Je\u009ei\u009a Kristus je jedinecn\u00fd svoj\u00edm p\u00f4vodom: pri\u009aiel k n\u00e1m z nebies, z vecn\u00e9ho sveta. Je jedinecn\u00fd cielom svojej cesty: vr\u00e1til sa do nebesk\u00e9ho sveta, kde sa prihov\u00e1ra za n\u00e1s. N\u00e1\u009a text to vyjadruje slovami: „Preto\u009ee m\u00e1me velk\u00e9ho Velknaza, ktor\u00fd prenikol nebes\u00e1, Je\u009ei\u009aa, Syna Bo\u009eieho, pridr\u009eajme sa vyznania.“ Tak\u00e1 velk\u00e1 bola a je na\u009aa bieda, \u009ee tak\u00fato velk\u00fa pomoc potrebujeme.<\/p>\n

Pln\u00e9 pochopenie tajomstva Kristovej smrti nie je pr\u00e1ve najlah\u009aie. Ale stac\u00ed n\u00e1m, ked vieme: Touto najvy\u009a\u009aou obetou n\u00e1m je umo\u009enen\u00e9, aby sme od hriechom poznacen\u00e9ho, hriechom preniknut\u00e9ho nenorm\u00e1lneho bytia mohli prejst k nov\u00e9mu, norm\u00e1lnemu \u009eivotu, na ak\u00fd n\u00e1s urcil n\u00e1\u009a Boh, ked n\u00e1s stvoril. Preto je v texte velk\u00e9 upozornenie a v\u00fdzva, aby sme pon\u00fakan\u00e9 vykupitelsk\u00e9 dielo, ktor\u00e9 Je\u009ei\u009a Kristus vykonal aj pre n\u00e1s, neignorovali, ale aby sme ho prijali v c\u00edm pln\u009aej miere: \u0084Pridr\u009eajme sa vyznania. … Pristupujme s d\u00f4verou ku tr\u00f3nu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a na\u009ali milost na pomoc v prav\u00fd cas.\u0093<\/p>\n

Aj od n\u00e1s sa \u009eiada c\u00edm v\u00e4c\u009aia aktivita pri realizovan\u00ed nov\u00e9ho \u009eivota v ka\u009edodennom \u009eivote, v jednotliv\u00fdch velk\u00fdch i drobn\u00fdch rozhodnutiach, v celom spr\u00e1van\u00ed. Preto\u009ee je Kristovou velknazskou obetou na kr\u00ed\u009ei splnen\u00fd z\u00e1kladn\u00fd predpoklad premeny n\u00e1\u009aho \u009eivota na nov\u00fd \u009eivot, \u009eiada sa od n\u00e1s, aby sme nasadili v\u009aetky svoje sily v tomto smere. Mat mo\u009enost stat sa nov\u00fdm, norm\u00e1lnym clovekom a napriek tomu z lahostajnosti alebo lenivosti alebo pohodlnosti pohrdn\u00fat touto ponukou a rad\u009aej sa topit v starom sp\u00f4sobe \u009eivota, to by bola na jednej strane velk\u00e1 ur\u00e1\u009eka Toho, ktor\u00fd pri tomto sebaobetovan\u00ed vytrpel tak\u00fa velk\u00fa bolest, a na druhej strane by to bolo zanedbanie jedinej skutocnej mo\u009enosti z\u00e1chrany. Od n\u00e1s sa ocak\u00e1va, \u009ee na tento cin odpovieme nielen vdacnostou, ale aj ka\u009edodenn\u00fdm \u00fasil\u00edm menit svoj \u009eivot podla slov a podla pr\u00edkladu n\u00e1\u009aho P\u00e1na a Spasitela Je\u009ei\u009aa Krista. On s\u00e1m n\u00e1m v tom chce pom\u00e1hat svoj\u00edm Sv\u00e4t\u00fdm Duchom. V pok\u00fa\u009aaniach by sme nemali ostat izolovan\u00ed, ale v modlitbe prosit o pomoc z nebies. Kto \u00faprimne a s t\u00fa\u009ebou pros\u00ed, ten pomoc dostane. Velknaz Je\u009ei\u009a Kristus, ktor\u00fd pozn\u00e1 na\u009ae utrpenia, ktor\u00fd pozn\u00e1 na\u009ae pok\u00fa\u009aania, ktor\u00fd sa vie vc\u00edtit do na\u009aej vonkaj\u009aej i vn\u00fatornej situ\u00e1cie, Velknaz, ktor\u00fd n\u00e1s miluje bezpodmienecnou a tvorivou l\u00e1skou, tento Velknaz n\u00e1s vol\u00e1 k sebe. Nikoho, kto pr\u00edde k nemu, nevyhod\u00ed, nepo\u009ale prec. Ka\u009ed\u00fd, kto pr\u00edde k nemu s \u00faprimnou t\u00fa\u009ebou a prosbou, dostane od neho rozhoduj\u00facu pomoc. Amen.<\/p>\n

Dr. Jan Greso
\ngreso@fevth.uniba.sk <\/a><\/strong><\/p>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Preto\u009ee m\u00e1me velk\u00e9ho Velknaza, ktor\u00fd prenikol nebes\u00e1, Je\u009ei\u009aa, Syna Bo\u009eieho, pridr\u009eajme sa vyznania. Ved nem\u00e1me Velknaza, ktor\u00fd by nemohol c\u00edtit s na\u009aimi slabostami, ale m\u00e1me Velknaza, podobne pok\u00fa\u009aan\u00e9ho vo v\u009aetkom, ale bez hriechu. Pristupujme teda s d\u00f4verou ku tr\u00f3nu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a na\u009ali milost na pomoc v prav\u00fd cas. \u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096\u0096 Dnes je […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":8543,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[59,727,108,797,115,109],"tags":[],"beitragende":[],"predigtform":[],"predigtreihe":[],"bibelstelle":[],"class_list":["post-9811","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-hebraeer","category-archiv","category-current","category-kapitel-04-chapter-04-hebraeer","category-other-languages","category-predigten"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9811","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9811"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9811\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":14171,"href":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9811\/revisions\/14171"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/wp-json\/wp\/v2\/media\/8543"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9811"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9811"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9811"},{"taxonomy":"beitragende","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/wp-json\/wp\/v2\/beitragende?post=9811"},{"taxonomy":"predigtform","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/wp-json\/wp\/v2\/predigtform?post=9811"},{"taxonomy":"predigtreihe","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/wp-json\/wp\/v2\/predigtreihe?post=9811"},{"taxonomy":"bibelstelle","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.theologie.uzh.ch\/apps\/gpi\/wp-json\/wp\/v2\/bibelstelle?post=9811"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}