Göttinger Predigten

Choose your language:

Startseite

Aktuelle Predigten

Archiv

Besondere Gelegenheiten

Suche

Links

Konzeption

Unsere Autoren weltweit

Kontakt
ISSN 2195-3171

Nedeľa po Vianociach, 28.12.2008

Predigt zu Lk 2:25-38, verfasst von Ondrej Prostredník

Nedeľa po Vianociach

Očakávania a ich naplnenie - to je to ú?asné napätie, ktoré robí z Vianoc v?dy rovnako vzrušujúce sviatky. Veď kto z nás by nemal nejaké očakávania. Sú iste veľmi pestré. Od tých sebeckých, pri ktorých myslíme len na seba a? po tie, pri ktorých myslíme predovšetkým na ľudí okolo seba.

Kto má doma deti, vie ako u? niekoľko tý?dňov ?ijú vo veľkom očakávaní vyplnenia svojich vianočných prianí. Aj keď nás iste dosť zamestnáva to, aby sme nesklamali tieto detské očakávania, neznamená to, ?e by sme aj my v srdci nenosili svoje veľké očakávania.

Srdcia mladých očakávajú priestor v ?ivote, ktorý by mohli stvárniť podľa svojich predstáv. Očakávajú pochopenie zo strany starších, lebo ich trápi ustavičné zaznávanie a podceňovanie. Trápi ich neschopnosť ľudí oslobodiť sa od starých zlozvykov.

Srdcia zaľúbených očakávajú opätovanie svojej lásky, lebo u? dlhšie nedoká?u skrývať oheň tú?by vo svojom vnútri.

Srdcia mnohých mladých man?elov očakávajú narodenie svojho dieťaťa, očakávajú prvé ?ivotné úspechy svojich ratolestí.

Srdcia mnohých starších man?elov očakávajú obnovenie svojej vzájomnej lásky, lebo s hrôzou zisťujú, ako sa pomaly vytráca všetko to, čo ich prv spájalo.

Srdcia mnohých osamelých, ktorým smrť zobrala ich blízkych očakávajú nové spoločenstvo, nových ľudí, nové porozumenie.

Srdcia nemocou zranených očakávajú uzdravenie. Srdcia mnohých nemocných s veľkou námahou hľadajú spôsob ako sa naučiť ?iť zo svojou nevyliečiteľnou chorobou.

Srdcia nespravodlivo odsúdených, tých, ktorých česť na verejnosti iní potupili ohováraním, podvodom, intrigami a l?ou, očakávajú spravodlivosť a víťazstvo pravdy.

Je dobre ak ešte doká?eme prechovávať v srdci svoje očakávania. Lebo tam, kde sú očakávania, tam je viera v ich naplnenie, tam, je ?ivot, tam je pohyb, tam je energia. Kto u? nič neočakáva, sám seba odsudzuje k nude, k akémusi druhu vnútornej smrti.

Ale sú vôbec splniteľné tieto naše očakávania? Má to vôbec zmysel po všetkých sklamaniach ešte na niečo dobré čakať? Má zmysel byť pozitívny - dobromyseľný v tomto svete? Nebudeme vyzerať ako smiešni idealisti? Nie je rozumnejšie pridať sa na stranu negativizmu - zlomyseľnosti? Očakávať od ka?dého len zlé a preto v ka?dom vidieť len nepriateľa a podozrievať ho? Nie je efektívnejšie snovať plány ako s kým zatočíme, keď sa nám nepáči jeho názor? Nie je jednoduchšie šíriť okolo seba atmosféru strachu a pomsty? Mo?no sú mnohí presvedčení o správnosti tejto cesty alebo sa zo strachu na ňu tie? pridávajú.

Skutočnosť Je?išovho narodenia, ktorú na Vianoce svätíme nám však hovorí, ?e to nie je tá jediná cesta. Biblický text nám pribli?uje dvoch ľudí, ktorí celý svoj ?ivot pre?ili v očakávaní a v starobe sa dočkali jeho vyplnenia. O staručkom Simeonovi sme čítali, ?e „očakával útechu Izraela a Duch Svätý bol v ňom. Tomuto oznámil Duch Svätý, ?e neuzrie smrti prv, ako by videl Pomazaného Pánovho." Prorokyňa Anna trávila dni svojej osamelej staroby v modlitbách a v pôste v chráme. Svoj ?ivot zasvätila očakávaniu. A do?ila sa jeho vyplnenia.

Zomrieť s vedomím nenaplnených očakávaní je iste veľmi ubíjajúce. Simeon však zomiera inak. Jeho očakávania sa naplnili. Videl narodeného Je?iša Krista a uveril v Neho. Prijal Ho ako útechu Izraela. Videl v ňom toho, kto napĺňa jeho očakávania. Vo svojom známom speve "Nunc dimittis" spieva: Teraz prepúšťaš, Pane, svojho slu?obníka v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred obličajom všetkých ľudí. Annu naplnilo stretnutie s Kristom novou silou. „Rozprávala o Ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema.". Hľadala tých, ktorí zdieľali jej očakávania a hovorila im o konci ich čakania, o splnení toho, čo čakali.

Udalosť Vianoc je cestou ku naplneniu aj našich očakávaní. Čo však treba urobiť? Je?iš Kristus sa narodil. To je historický fakt, ktorý dnes u? len málokto popiera. Vianoce sú snáď najrozšírenejším kresťanským sviatkom, ktorý zasahuje aj nekresťanské časti sveta. Aj u nás snáď ?iaden sviatok  nesvätí toľko ľudí ako práve Vianoce. Kostoly sú primalé, aby prijali zástupy „sviatočných kresťanov". Aj tí najvla?nejší prídu, aby urobili zadosť svojmu pocitu nábo?enskej a kultúrnej príslušnosti.

Ale či je to všetko, čo si na Vianoce pripomíname? - Narodenie Je?iša Krista? Svätiť Vianoce len ako historický fakt by bolo príliš málo. Vianoce sú predovšetkým príle?itosťou uveriť. Uveriť v Je?iša Krista ako vyplnenie našich ?ivotných očakávaní. Prijať Ho tak, ako Ho prijali Simeon a Anna. Prijať Ho ako záchrancu svojho ?ivota. Pochopiť vierou, ?e Kristus je Bo?í Syn, ktorý prišiel na tento svet, aby ho zachránil.

Takto ho prijal Simeon: „Tento je polo?ený na pád a povstanie mnohým". Kristus je ten, koho očakávali mnohí. Mesiáš, ktorý má prísť, aby nastolil spravodlivosť. To bol obsah očakávaní nielen Simeona a Anny. Ján Krstiteľ poslal svojich učeníkov za Je?išom s otázkou: Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať?" Vo svete plnom trápenia, prenasledovania a nespravodlivosti zvestoval a očakával Ján Krstiteľ Mesiáša, ktorý bude prísnym sudcom ka?dej nespravodlivosti. Postaví sa proti pokrytectvu v nábo?enskom a verejnom ?ivote. Celý národ Izraelský ?il týmito očakávaniami.

Ako ich Mesiáš Je?iš Kristus vypĺňa? Tak, ako by sme nečakali. Áno, jeho príchod znamená pád pre mnohých, ktorí musia padnúť pre svoju nespravodlivosť, pre všetko, čo je v ich ?ivote odsúdenia hodné. Ten, ktorého na Vianoce vnímame predovšetkým ako bezbranné dieťa je naozaj spravodlivý sudca sveta. A predsa nie len to. Simeon nehovorí len o páde, ale aj o povstaní. To, čo pre spravodlivosť musí padnúť, mô?e pre jeho milosť aj povstať. Kristus aby porazil moc hriechu nastolil moc odpúšťania. Na miesto zlomyseľnosti postavil dobromyseľnosť. Na miesto strachu postavil dôveru. Na miesto zaznávania postavil ochotu uznať aj iných. Na miesto podozrievania postavil vôľu veriť.

?iť s takouto vierou v Je?iša Krista znamená mať nevyčerpateľný zdroj sily proti všetkým sklamaniam. ?iť bez tejto viery znamená trápiť sa v ustavičných pochybnostiach, v nedôvere a v strachu.

Je?iš Kristus sa narodil. Prijmime nie len romantiku Vianoc, ktorá obmäkčuje naše stvrdnuté srdcia. Prijmime narodeného Spasiteľa, ktorý svojou spravodlivosťou očisťuje a svojou milosťou vzďaľuje strach a napĺňa dôverou. Amen.

Pane, Ty si prišiel v noci za betlehemskými pastiermi. Osvietil si ich svojou slávou, keď boli v tme. Ty si ich obohatil v ich biede a chudobe. Ty si ich rozradostil keď boli smutní. Ty si ich posilnil, keď boli unavení. Ty si ich svet a ich ?ivot naplnil slávou svojej veleby.

Príď aj ku nám v tieto vianočné dní. Príď do tmy našich ?ivotov a za?ni svetlo. Príď k nám, ktorí sme tak vnútorne veľmi schudobneli, ?e nevieme ako ?iť a obohať naše ?ivoty vierou a odvahou. Obohať nás vzájomnou láskou, mierom a znášanlivosťou v rodinách. Príď a poteš nás, ktorí sa u? nevieme zo srdca ničomu radovať, lebo nám chýba zdroj radosti - viera v Teba. Príď a daj sa nám tešiť z ka?dej maličkosti, ktorú sme si vzájomne na tieto Vianoce pripravili. Otvor naše oči pre krásu Tvojho sveta, otvor srdcia i mysle pre múdrosť Tvojho slova a napokon príď ku nemocným, utrápeným, príď k nám aj potom, keď sa budeme s týmto svetom lúčiť a vezmi nás do svojho večného svetla a daj svätiť večné Vianoce s Tebou. Amen.