Göttinger Predigten

Choose your language:
deutsch English español
português dansk

Startseite

Aktuelle Predigten

Archiv

Besondere Gelegenheiten

Suche

Links

Konzeption

Unsere Autoren weltweit

Kontakt
ISSN 2195-3171





Göttinger Predigten im Internet hg. von U. Nembach

12. Sonntag nach Trinitatis, 18.08.2013

Predigt zu Lucas 18:1-8, verfasst von Juraj Bándy

 

 

Milosť vám a pokoj...


Toto podobenstvo Pán Ježiša, ktoré sa nachádza len v Evanjeliu podľa Lukáša, poukazuje na dôležitosť a na potrebnosť modlitby. Pán Ježiš povedal toto podobenstvo preto, aby svojim učeníkom poukázal na to, že „sa im vždy treba modliť a neochabovať" (v. 1). V stredobode dnešnej kázne, ktorej slúži ako základ podobenstvo o nespravodlivom sudcovi, bude modlitba, ktorá je základným prejavom viery a zbožnosti.

1. Veľmi dobre sa vieme vžiť do tohto príkladu, ktorý si vzal Pán Ježiš z každodenného života, a pomocou ktorého nám predstavuje dôležitosť modlitby a chce nás povzbudiť k vytrvalej modlitbe.

Na jednej strane je sudca, ktorý zastáva svoju funkciu v jednom nemenovanom meste, a ktorý má dve charakteristické črty: „Boha sa nebál a človeka nehanbil" (v. 2). Týmito dvomi vlastnosťami sa vlastne diskvalifikuje na zastávanie postu sudcu, lebo sudca musí presadzovať a uplatňovať právo a spravodlivosť. Sudcovo správanie je v protiklade aj so sumou Zákona, lebo niet v ňom ani láska k Bohu ani láska k ľuďom. V podobenstve ide o takého sudcu, ktorý ako samosudca bol kompetentný rozhodovať v sporných záležitostiach. Takúto úlohu však mohol zastávať len uznávaný znalec zákona.

Na druhej strane je jedna vdova, ktorá chce práva prostredníctvom tohto sudcu vymôcť svoju spravodlivosť. Nie je bližšie opísaná. Nie je to ani potrené. Stačí o nej povedať, že je vdovou, lebo vdovy spolu so sirotami a cudzincami boli vydaní najviac napospas nespravodlivosti a útlaku. Takíto ľudia potrebovali najväčšiu ochranu (por. 2M 22, 21 - 23; Iz 1, 17 - 23; Jer 7, 6; Jak 1, 27). Voči takému sudcovi, o akom sa hovorí v podobenstve, sa zdá záležitosť vdovy stratenou ešte predtým, než by sa o nej malo rozhodovať. Nepriaznivejší pomer síl medzi úradom a stránkou v neprospech stránky si nevieme ani predstaviť. Z podobenstva sa nedozvieme, o akú záležitosť šlo, ale to nie je ani podstatní. Dozvedáme sa len toľko, že vdova chodila často za sudcom, ale sudcu ani len nenapadlo, aby sa jej záležitosťou zaoberal.

Ani dnes to nie je nič neznáme, že človeka v úrade posielajú z jednej kancelárie do druhej a vec, ktorú chce vybaviť, nikomu nepatrí a z jednoduchej záležitosti sa stane zdĺhavá úradná procedúra.

Ani dnes nie je slovo protekcia neznáme, pomocou ktorej sa zasa dajú aj ošemetné veci ľahko a rýchlo vybaviť.

Nuž vdova v našom podobenstve nemala ani protekciu ani peniaze na úplatky, ba na dôvažok natrafila na súde na človeka, ktorý nebral ohľad na nikoho. Napriek tomu však vytrvalo chodila k nemu „a prosila ho: Zastaň sa ma oproti môjmu protivníkovi" (v. 3). Napriek tomu ho vytrvalo prosila, hoci sudca „dlho nechcel" (v. 4) jej záležitosť vybaviť. Stále odsúval túto záležitosť, lebo mal oproti sebe len jednu vdovu, ktorá nemala ani vplyv ani protekciu ani peniaze na úplatky. Napokon však vytrvalosť vdovy zvíťazila nad sudcovou zlobou, lebo sudca vybavil jej záležitosť. Nie preto, že by uznal jej pravdu, nie preto, že by sa v ňom konečne prebudil súcit, ale iba z hľadiska svojho pohodlia. Už mu to šlo na nervy, že ho „táto vdova obťažuje" (v. 5) a tak vec vybavil. Sudca začal konať vtedy, keď nečinnosť už bola pre neho nepríjemnejšia, než konanie. Z podobenstva sa nedozvieme, ako bolo sudcovo rozhodnutie uskutočnené či uplatnené. Záležitosť vdovy, napriek tomu, že proti sudcovi temer nemala žiadnu šancu, bola napokon priaznivo vybavená.

2. Pán Ježiš povedal toto podobenstvo preto, aby sa spýtal: Ak táto vdova, ktorá mala oproti sebe zlomyseľného sudcu, vedela vytrvalo chodiť a prosiť, prečo vy neviete vo svojich modlitbách vytrvalo prosiť Pána Boha, ktorý nie je zlomyseľným sudcom, ale láskavým nebeským Otcom? Ak táto vdova neprestala dúfať, že napokon jej prosby budú u nespravodlivého sudcu vypočuté, vy prečo neveríte, že by Pá Boh vypočul vyše prosby? „Či by sa Boh snáď nezastal svojich vyvolených, ktorí dňom i nocou volajú k Nemu, i keď mešká s vyslyšaním?" (v. 7).

Pán Ježiš vyvodzuje pre svojich nasledovníkov z tohto podobenstva takéto poučenie: Ak aj zlomyseľný sudca vypočuje vytrvalú prosbu, o čo viac Pán Boh vypočuje vytrvalú modlitbu, lebo On má to, čo zlomyseľnému sudcovi chýbalo, lásku k ľuďom.

Nakoľko sú naše modlitby vytrvalé? Nakoľko sú úpenlivé? Či v porovnaní s vytrvalou prosbou vdovy z podobenstva to nie sú len nesmelé muknutia? Či nie to je jedným z našich hlavných hriechov, že nie sme v modlitbách vytrvalí? Pred tieto otázky nás stavia naše podobenstvo.

Písmo sväté nabáda na viacerých miestach k modlitbe: buďte „na modlitbách ustaviční" (R 12, 13), „modlení vytrvajte" (Kol 4, 2), „neprestajne sa modlite" (1T 5, 17).

3. Pán Ježiš nám prostredníctvom príkladu vytrvalej vdovy kladie požiadavku, aby sme sa vždy modlili (v.1). To neznamená, že máme celý deň sedieť so zloženými rukami, ale toľko, aby celý náš život bol oslavou a chválou Božou. Znamená to toľko, aby z celého nášho života vyžarovala vďaka k Bohu. Neustále sa modliť znamená byť stále pripraveným za Pánov príchod.

Učeníkov nazýva Pán vyvolenými. Svoju vyvolenosť môžu uplatniť tým, že vo dne v noci môžu k Pánu volať, doslovne kričať, a nemajú prestať dovtedy, nedostaví úspech.

Je náš život oslavou Pána Boha? Či využívame našu vyvolenosť k tomu, aby sme volali neustále k Pánu Bohu?

4. Po predložení podobenstva sa Pán Ježiš pýta. „Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?" (v. 8). Táto otázka poukazuje na dve veci. Prvou vecou je to, že príchod Syna človeka je istý. Druhou vecou je to, že Syn človeka pri svojom príchode bude hľadať vieru či vernosť. Nič iné.

Či nájde dôveru v Boha, keď príde k súdu? Či nájde vieru, ktorá vie vytrvalo a s nádejou prosiť? Či nájde vieru, ktorá sa prejaví v každodennom živote ako oslava Božieho mena? Či nájde vieru, ktorá spasí človeka?

Si blahoslavený, ak Pán nájde v tebe vieru pri svojom príchode, lebo to bude znamenať pre teba večný život. Toto je útecha z nášho podobenstva. Beda ti však, ak nenájde u teba vieru, lebo vtedy jeho príchod bude pre teba znamenať príchod k súdu. Toto je varovanie, ktoré naše podobenstvo obsahuje. Nechci sa dostať do rúk trestajúceho Boha, ale vždy sa s vierou a dôverou modli k nemu, aby jeho príchod znamenal pre teba záchranu a spásu. Amen.




Prof. Dr. theol. Juraj Bándy
811 02 Bratislava
E-Mail: bandy@fevth.uniba.sk

(zurück zum Seitenanfang)