Göttinger Predigten
Göttinger Predigten im Internet hg. von U. Nembach
3. Sonntag im Advent, 14.12.2014
Dobrá správa pre pochybovačom
Predigt zu Matthäus 11:2 – 11, verfasst von Juraj Bándy
Milosť vám a pokoj....
Text: Matthäus 11, 2 - 11
Tento biblický odsek nás vedie do žalára, v ktorom strážia jedného známeho väzňa. Veľmi známeho väzňa. Dnes by sme povedali: politického väzňa č. 1. Nie je ním nik iný než Ján Krstiteľ. Do väzenia sa dostal preto, lebo sa nebál otvorene vytknúť kráľovi Herodesovi jeho nemravný život. Pre túto obdivuhodnú smelosť sa dostal do väzenia.
Vo väzení, najmä v samotke, má človek veľa času na rozmýšľanie Tak tomu bolo aj s Krstiteľom. Aj on mal možnosť zamyslieť sa nad sebou a nad svojím poslaním ako aj nad tými správami, ktoré prenikali k nemu z vonkajšieho sveta. Ani to najlepšie väzenie totiž nemožno celkom izolovať od vonkajšieho sveta.
Ján Krstiteľ počul chýry o Ježišovi a premýšľal o nich. Zrazu sa mu však niečo začalo nevidieť. Začal o Ňom pochybovať. To, čo predtým hlásal on o prísť majúcom Mesiášovi, sa nezrovnávalo s tým, čo teraz počúval o Ježišovi.
On si totiž predstavoval Mesiáša so sekerou v ruke, ktorý okamžite vytne stromy, ktoré nerodia dobré ovocie. On hovoril o Mesiášovi s vejačkou v ruke, ktorý očistí zrno od pliev. On hlásal Mesiáša, ktorý urobí ihneď poriadok a nastolí kráľovstvo Božie (Mt 3, 10 - 12). A teraz vo väzení sa dozvedá, že Ježiš ticho, skromne a nenápadne chodí po Galilei, hlása príchod kráľovstva Božieho a občas urobí aj nejaký div. Ján si Mesiáša takto nepredstavoval. Jeho obraz o prísť majúcom Spasiteľovi bol iný. Začala sa ho teda zmocňovať pochybnosť: je to Ježiš, ktorý má prísť alebo treba čakať na niekoho iného. Ján Krstiteľ pochybuje. Ten, o ktorom sám Pán Ježiš povedal, že on je Eliáš, ktorý má prísť pred Ním (Mt 17, 10 - 13), pochybuje. Ten, ktorý počul pri Pánovom krste nebeský hlas „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo" (Mt 3, 17), pochybuje. Človek, o ktorom povedal Pán Ježiš, že „medzi narodenými zo žien nepovstal väčší (v. 11), pochybuje.
Ak je aj o najväčšom človeku zaznamenané v Písme svätom, že mal také obdobie vo svojom živote, keď pochyboval, keď jeho viera kolísala, keď sa klátil vo viere, ako je to potom s nami?!
Isteže, aj my máme mnohokrát pochybnosti a klátime sa vo viere. Všetci. Všetci, lebo viera a pochybnosť nejako patria spolu. Nik z nás nie je ušetrený pochybností, ktoré môžu nahlodať a v konečnom dôsledku zničiť našu vieru. Toto platí od jednoduchých veriacich počnúc cez presbyterov, dozorcov, študentov teológie, farárov, seniorov až po biskupov, vrátane rímskeho biskupa. Nezastierajme si to, ale radšej naučme sa z dnešného biblického odseku od Jána Krstiteľa, ako si máme počínať vtedy, keď sa naša viera dostane do krízy.
1. a) Vezmime si príklad od Jána Krstiteľa v tom, že sa so svojím problémom obrátil na Pána Ježiša. Neposlal veľkňazom do Jeruzalema písomnú žiadosť, aby mu vyhotovili odborný posudok, či je Ježiš Mesiášom alebo nie. Nepožiadal ani farizejov a zákonníkov, profesionálnych odborníkov na náboženské otázky, aby mu napísali expertízu, či by ten Ježiš z Nazareta mohol byť tým prísť majúcim. On poslal svojich ľudí rovno za Pánom Ježišom. Sám nemohol prísť, lebo bol zavretý, ale svojich učeníkov poslal priamo k Pánovi s otázkami, s ktorými si nevedel rady.
V tomto nech je pre nás Ján Krstiteľ príkladom. My nie sme vo väzení. My nemusíme za Ježišom nikoho posielať. My môžeme prísť sami. Aj my sa môžeme s Pánom Ježišom stretnúť všade tam, kde sa Jeho slovo zvestuje, kde sa prisluhujú sviatosti a kde sa čo len dvaja alebo traja zhromaždíme v Jeho mene. K Nemu prichádzajme aj my s volaním: Pane, pomôž mojej nevere!
Uvedomme si, že spoločenstvo veriacich je tým miestom, v ktorom sa naša viera môže posilniť. Posilu potrebuje raz jeden raz druhý medzi nami. Uvedomme si, že aj apoštol Pavol potreboval takúto posilu. Na návštevu v Ríme sa tešil nielen preto, aby posilnil tamojších kresťanov vo viere, ale aby aj on dostal posilu. Píše im: „Lebo veľmi túžim vidieť vás,...aby sme sa navzájom povzbudili svojou obapolnou vierou, vašou i mojou" (R 1, 11 - 12).
Každý tu prítomný súčasný alebo bývalý zborový farár a zborová farárka môže potvrdiť, nielen duchovný pastier posilňuje vieru cirkevníkov, ale neraz je to viera cirkevného zboru, ktorá farára „podrží".
b) Vezmime si príklad od Jána Krstiteľa, ktorý mal pochybnosti, aj v tom, že sa obrátil na Pána Ježiša ihneď. Nenechal svoj problém nevyriešený. Neupokojoval sa tým, že škoda si nad týmito otázkami lámať hlavu, ani tak by neprišiel k nejakému výsledku. Nech je nám Krstiteľ vzorom, že pre neho bola otázka „Kto je Ježiš?" nanajvýš naliehavou. Je aj pre nás táto otázka rovnako naliehavá a až do takej miery dôležitá? Alebo máme oveľa viac „dôležitejších" a „súrnejších" otázok, než je problém: kto je Ježiš?
Ján Krstiteľ mal vo väzení zaiste mnoho dôležitých a súrnych problémov. Pre človeka vo väzení je najdôležitejšie, kedy sa vyslobodí a čo by mal urobiť v záujme toho, aby sa čím skôr vyslobodil. Počnúc týmto problémom a končiac tým, ako si prilepšiť stravu, má človek vo väzení množstvo problémov. Ján ich však necháva bokom, lebo otázka „Kto je Ježiš?" je pre neho životnou otázkou. Preto sa obracia na Pána okamžite. Neodkladá hľadanie odpovede. Chce ju poznať hneď a to z najkompetentnejšieho miesta.
Ak sa vyhovárame, že máme kopu dôležitých starostí, myslime na Jána Krstiteľa, ktorý mal tiež kopec starostí, ale predsa si našiel čas aj spôsob, aby našiel spojenie s Pánom Ježišom. Našiel si čas, lebo bol človekom čakajúcim. Čakal niekoho, kto prinesie spásu.
Si aj ty, milý brat a milá sestra, takýmto čakajúcim človekom? Advent je doba očakávania. Na čo čakáš v advente? Túto otázku nám kladie tento biblický odsek. Si aj ty čakajúcim človekom ako Ján Krstiteľ alebo už nečakáš od života nič? Nehľadáš niekde inde to, čo je nám už v Ježišovi Kristovi dané? Nezabúdaš zavše na to, že „naša otčina je v nebesiach. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista" (Fil 3 20)?
2. Všimnime nielen to, ako si počína Ján Krstiteľ, keď je zneistený vo svojej viere, ale aj to, ako reaguje Pán Ježiš na pochybnosti. Všimnime si Pánovu reakciu na otázku, ktorú tlmočili Jánovi poslovia: „či si Ty ten, ktorý má prísť, a či iného čakať?" (v. 3)
Očakávali by sme, že sa Pán Ježiš nahnevá alebo sa aspoň podráždi. Čakali by sme takéto slová: Ako to, že Ján pochybuje? Ako je to možné, že sa takto pýta ten, kto pri mojom krste mohol na vlastné uši počuť nebeský hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo" (Mk 1, 11)? To predsa nie je možné, že sa kolísa viera toho, ktorý o mne vyznal: „Ajhľa Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta" (J 1, 29)? Čo sa to s Jánom robí? Zabudol na toto všetko?
Pán však takto nehovorí. Nehnevá sa. On má súcit s pochybovačmi. Vie sa vžiť do ich položenia. Spomeňme si, ako láskavo pristupoval k ďalšiemu známemu pochybovačovi, Tomášovi, ktorého dodnes neprávom nazývame neveriacim Tomášom. Pán Má súcit pochybovačmi. Toto je evanjelium, radostné posolstvo, radostná zvesť, radostná správa v tomto biblickom príbehu. Raduj sa milý brat a milá sestra, lebo Pán má aj s tebou súcit a má aj pre teba pochopenie, keď máš otázky, problémy a pochybnosti.
Pán Ježiš neodkazuje Jánovi: Áno, ja som to a ty tomu musíš veriť. Vie, že vieru nemožno nariadiť. Po jeho učeníkoch mu odkazuje niečo iné. Niečo, čo môže jeho vieru posilniť a upevniť: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium" (v. 4 - 5). Potom dodáva: „Blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne" (v. 6).
Toto nie je priama odpoveď. Pán Ježiš namiesto direktívnej odpovede poukazuje na niektoré skutočnosti, o ktoré sa môže Jánova viera oprieť. To, čo Pán Ježiš vyratúva, nie sú dôkazy jeho mesiášstva, ale sú to znamenia. Znamenia, ktoré môže jedných viesť k viere a iných môže pohoršiť. Preto blahoslaví tých, ktorí sa na Ňom nepohoršia. Naše pohoršenie totiž vyplýva z toho, že obraz o Kristovi, ktorý si pre seba vytvoríme, sa líši od skutočnosti. Kristus, ktorého by sme chceli, sa líši od toho, ktorého potrebujeme. Aj pre nás môže znamenať pohoršenie, že Syn Boží sa narodil v maštali a zomrel potupnou smrťou na kríži. Aj nám je ťažké prijať Krista chudobného, pokorného, krotkého, bezmocného, nepochopeného, zosmiešňovaného a ukrižovaného. O tých, ktorí Ho však vedia aj takto prijať, on sám hovorí: „Blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne" (v. 6).
Toto je však - mohli by sme povedať - len prvý stupeň viery, ktorý by sme mohli nadpísať slovami: uveril som, lebo som sa nepohoršil. Existuje však aj ďalší stupeň, ktorý charakterizuje Pán slovami: „Blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili" (J 20, 29).
Ak má Pán súcit s pochybovačmi, majme ho aj my. „Majte súcit s pochybovačmi", prikazuje apoštol Júda (Júd 22), aby sme ich zachraňovali a nie odsudzovali a nechávali zahynúť.
3. Napokon nasleduje v našom príbehu niečo prekvapujúce: Pán Ježiš hovorí o Jánovi. V týchto slovách si všimnime, ako hovorí Pán o pochybovačovi. Pán Ježiš začal hovoriť o Jánovi, až keď jeho učeníci odišli. Za jeho chrbtom. Nie však tak, ako my hovoríme veľmi často za chrbtom našich blížnych, ale kladne. Vydáva veľmi dobré svedectvo o Jánovi. O tom Jánovi, ktorý si nie je v tom istý, že Ježiš je prísť majúci Mesiáš. Označuje ho za „omnoho viac ako proroka (v. 9) a osvedčuje sa, že na neho sa vzťahuje starozmluvné proroctvo: „Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou a on Ti pripraví cestu" (v. 10). Napokon dodáva, že Ján je najväčší medzi narodenými zo žien (v. 11). Ján teda napriek svojej slabosti je zvláštnym nástrojom v Božích rukách. Pán Boh môže konať prostredníctvom neho veľké veci.
Pán Boh má aj dnes takýchto služobníkov: nehodných, slabých a vo viere neraz neistých. Aká je to však útecha pre nás, že napriek našej slabosti a nehodnosti môžeme byť nástrojmi v Božích rukách!
Bratia a sestry! Jána Krstiteľa nie je možné v advente obísť. V dnešnej kázni to však nebol Ján Krstiteľ, ktorý pripravoval Pánovi cestu a vyrovnával Mu chodníky. Dnes to nebol vyznavač Pánov. Dnes to nebol smelý kazateľ pokánia. Dnes to bol človek v kríze viery. Naučme sa z jeho príkladu, ako sa treba dostať z pochybností, aby pochybnosti nenahlodávali, ale posilňovali našu vieru.
Nezotrvávajme v pochybnostiach, ale obracajme sa na Pána Ježiša, ktorý spolucíti s nami. Obráťme sa na Neho hneď a potom aj my môžeme uzrieť tie divy, ktoré On koná aj dnes, aby sme aj my patrili k tým blahoslaveným, ktorí sa nepohoršujú na Ňom, ale vyznávajú Ho ako svojho Pána a Spasiteľa. Amen.