Göttinger Predigten

Choose your language:
deutsch English español
português dansk

Startseite

Aktuelle Predigten

Archiv

Besondere Gelegenheiten

Suche

Links

Konzeption

Unsere Autoren weltweit

Kontakt
ISSN 2195-3171





Göttinger Predigten im Internet hg. von U. Nembach

Matthew, 27.09.2015

Milosť vám a pokoj.....
Predigt zu Matthew 15:21-28, verfasst von Juraj Bándy

Nikde inde nemáme v evanjeliách takým spôsobom znázorneného Pána Ježiša, ako je to v tomto príbehu. Vždy a všade je láskavý a milosrdný. Vo všetkých ostatných prípadoch je ochotný pomôcť a má pre ľudí porozumenie. V tomto prípade sa však javí ako tvrdý a bezcitný. Akoby mal srdce z kameňa. Na prvé volanie kanaánskej ženy ani neodpovedá. Tak čítame, že na jej volanie o pomoc: „Zmiluj sa nado mnou, Pane. Synu Dávidov!“ Ježiš „neodpovedal ani slova“ (v. 22 – 23). Nepokladal za potrebné ani len odpovedať. To však ešte nie je všetko.. Keď však učeníci, ktorým táto žena asi už liezla na nervy, prosili Ho, aby sa jej venoval, ostal neoblomným a tvrdým vo svojej odpovedi: „Ja som poslaný len k zahynutým ovciam domu Izraelského“ (v. 24). Odmietol dokonca aj opätovnú prosbu prosiacej matky a až na štvrtú prosbu sa dal obmäkčiť a pomohol chorému dieťaťu.

            Takto to máme napísané. Takto nám to zaznamenali evanjelisti, a takto musíme prijať tohto nezvyčajného Ježiša.

            Ak sa bližšie pozrieme na ženu Kanaánku, musíme povedať, že to nie je obyčajná osoba. Aká neobyčajná je jej vytrvalosť a viera, ba aj tvrdohlavosť a zaťatosť. Priam zaťato sa drží svojho presvedčenia, že len Ježiš môže pomôcť jej dieťaťu. Pri tomto presvedčení vytrvá aj vtedy, keď Pán Ježiš omietol jej prosbu. Preto hovorí o nej Pán Ježiš s uznaním: „ó, žena, aká veľká je tvoja viera, Nech sa ti stane, ako chceš“ (v. 28).

            Keď Pán Ježiš chválil vieru stotníka z Kafarnaumu, na to by sme mohli povedať: No dobre, to bol vojak, odvážny muž, ktorý mohol mať silnú vieru. Keď počujeme o mužoch, ktorí mali veľkú vieru, ako boli napr. Abrahám, Mojžiš, Dávid alebo Martin Luther, zasa by sme mohli povedať: No dobre, to boli chlapi. Tvrdé nátury. Oni mohli mať silnú vieru. My však nie sme z takého tvrdého materiálu, my nemáme takúto náturu.

            Ak by sila viery závisela od telesnej sily alebo od pevnosti nervov, potom by sme mohli takto hovoriť. Sila viery však nezávisí od telesnej sily alebo dobrých nervov. Preto môže mať aj slabá žena silnú vieru. Uvedomme si len, že Pán Ježiš túto ženu odmietol trikrát, ba ju aj urazil. Prirovnal ju k psovi. Veď slová „nie je dobre vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám“ (v. 26) sú urážkou.

            Keď raz Martin Luther kázal o tomto príbehu, povedal: „Ak by Pán Ježiš tieto slová povedal mne, okamžite by som šiel preč a pomyslel by som si: Je to zbytočné, čo robíš, tu sa nič nedá dosiahnuť.“ Toto by bol urobil Luther a my by sme boli iste urobili rovnako. Táto žena však aj z odmietnutia, aj z tvrdého „nie“, začula „áno“. Takto uvažovala. Dobre, som teda pes, ktorý nemá žiaden nárok. Stačí mi však aj postavenie psa, lebo „aj šteňatá jedia z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov“ (v. 27). Pomyslela si: „Mne stačí aj omrvinka Kristovej milosti a pomoci.“ Preto Pán Ježiš označil jej vieru za veľkú. Táto žena dosiahla svojou vierou trojité víťazstvo:

  1. víťazstvo nad sebou samou,
  2. víťazstvo na Pánom Ježišom,
  3. víťazstvo nad svetom a jeho biedami.

 

Ad 1. Pán Ježiš nie preto povedal o viere ženy Kanaánky, že je veľká, lebo mala rozsiahle znalosti o židovskom náboženstve. Nie preto. Táto žena nie preto označila Pána Ježiša za Syna Dávidovho, lebo bolo jej úplne jasné, čo tento titul presne znamená. Ona mohla vedieť o poslaní Syna Dávidovho len toľko, koľko sa dalo z bežných rozhovorov dozvedieť. Vedela však, že z moci diabla a zlých duchovných síl nás vie vyslobodiť len Spasiteľ. Toto vedela. Toto bol jej katechizmus a celá jej teológia. Predsa Pán Ježiš označuje jej vieru za veľkú, lebo premohla samú seba. Premohla svoje pochybnosti a ochabnutia viery vtedy, keď sa zdalo, že Pán nepomôže. Premohla samú seba, lebo doslova dokázala k Pánovi kričať.

            Stalo sa ti už, milý brat a milá sestra, že si kričal, kričala k Bohu? Stalo si ti už, že tvoja modlitba bola krikom? Krikom z najväčšej biedy a súženia? Ak ešte nie, potom nemôžeš povedať, že Boh nepomáha, že nevypočuje naše modlitby. Ak ešte nie, potom nemôžeš porozumieť, čo sa vlastne odohráva v tomto príbehu. Nemôžeš pochopiť, aký zápas vedie táto žena so sebou, keď aj po viacerých odmietnutiach stále prosí. Maj odvahu kričať na Boha. Maj odvahu volať k nemu aj z hlbokosti (Ž 130).

Ad 2. Treba povedať aj o tom, prečo odmietol Pán Ježiš prosbu tejto ženy. Nechcel pomôcť? Chcel, ale teraz ešte nemohol. On totiž bol najprv poslaný len k strateným ovciam domu izraelského“ (v. 24). On len apoštolom dal príkaz, aby išli do celého sveta a činili učeníkmi všetky národy. Skôr nie. Táto žena však bola pohanka a vtedy, keď žiadala o pomoc, ešte neprišiel čas pohanov. Pán Boh je Bohom poriadku, ktorý dodržuje určitý poriadok v spáse ľudstva. Táto žena však mala takú veľkú vieru, že Pán Ježiš urobil niečo, čo nezodpovedalo Božiemu poradiu či poriadku, podľa ktorého budú pohania spasení len po vyvolenom národe.

            Viera tejto ženy chytila Ježiša Krista za slovo. On hovoril o tom, že „nie je dobre vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám“ (v. 26). Ona tieto slová pochopila tak, že ako pohanka má nárok na omrvinku. Nie tak, že iba omrvinka jej prislúcha a nič viac, ale tak, že aj ona má nárok. Preto potom dostala namiesto psieho podielu ľudský podiel, podiel Božích dietok. V tomto prípade sa mimo poradia či v predstihu uskutočňuje zásada, že v Kristovi nie je ani Žid ani Grék, ale všetci sme jedno v Kristovi Ježišovi.

Ad 3. Touto vierou dosiahla žena Kanaánka aj víťazstvo nad ťažkosťami a biedami sveta. Jej dcéra bola uzdravená. Beznádejný prípad bol vyriešený, lebo v očiach Krista neexistujú beznádejné prípady a neprekonateľné prekážky. Uzdravenie dcéry je len vedľajším rysom v celom príbehu. Je vybavené jednou vetou: „a ozdravela jej dcéra v tú hodinu“ (v. 28). Ťažisko spočíva na zápase medzi ženou a Pánom Ježišom. Tam sa udial skutočný zázrak. Div, o ktorom sa Pán Ježiš vyslovil takto: „Ó, žena, veľká je tvoja viera“ (v. 28). S takouto vierou sa Pán Ježiš stretol len zriedkavo. S vierou, ktorá znamená víťazstvo nad svetom (1J 5, 4).

            Bratia a sestry! V dnešnom texte sme videli Pána Ježiša v neobvyklom svetle. Ak sa niekedy aj Tebe zdá, že Pán Ježiš odpovedá nezvyklo na tvoje otázky a prosby, nech je tento príbeh pre teba povzbudením, aby si s Ním zápasil. On veľmi rád sa nechá premôcť tvojou vierou. Amen.

 



Juraj Bándy
Bratislava
E-Mail:

(zurück zum Seitenanfang)