Göttinger Predigten
Göttinger Predigten im Internet hg. von U. Nembach
3. nedeľa adventná , 11.12.2016
Čo máme robiť?
Predigt zu Lukas 3:2-20, verfasst von Juraj Bándy
Ani jeden evanjelista nehovorí tak podrobne o obsahu kázania Jána Krstiteľa ako evanjelista Lukáš. Jánovi Krstiteľovi venuje temer celú jednu kapitolu a svoju správu končí tým, že Ján sa dostal do väzenia.
- Prirodzená zvedavosť nám kladie do úst otázku. Prečo ho zavreli? Čo bola príčina, Ktorá časť jeho kázne vyvolala nevôľu a odpor? Ktorými slovami uvalil na seba hnev vtedajších mocných?
Dnes to už nevieme presne zistiť, ale zato môže tušiť, v čom bola príčina.
- a) Ján Krstiteľ sa vo svojich kázňach odvolával na proroka Izaiáša, ktorý súril ľudí, aby pripravovali cestu Pánovi, lebo blízko je Božia pomoc, keď „všetci ľudia uvidia spasenie Božie“ (v. 6). Toto bolo posmeľovania a povzbudzovanie. Tieto slová každý rád počúval. Najmä to, že je už blízko uskutočnenie týchto sľubov. Kvôli tomuto sa Ján určite nedostal za mreže.
- b) Nepríjemnejšie však zneli v ušiach poslucháčov tieto slová. „Vreteničie plemä, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu? Vydávajte preto ovocie hodné pokánia!“ (v. 7 – 8). Tito slová hovorili: ste hriešni, treba sa vám obrátiť. Ľudia však boli zvyknutí na to, aby od jedného proroka počúvali práve takéto reči. Ani kvôli tomuto sa Ján ešte nedostal do väzby, lebo hovoril síce o hriešnosti človeka a o potrebe pokánia, ale len všeobecne.
- c) Domnievam sa, že ľudia nevedeli zniesť to, keď Ján začal hovoriť konkrétne. O určitých hriechoch určitých ľudí. Dnes by sme povedali. „vykričal“ ich z kancľa. Človek to nemá rád, keď ho „vykričia“ alebo pohania. Nemá to rád, ale unesie to, a v budúcnosti bude aj naďalej konať tak, ako konal predtým. Kritika sa vtedy stáva nepríjemnou, keď kritizujúci poukáže nielen na chyby (veď to je ľahké), ale hovorí aj o tom, ako treba veci robiť inak, od základu inak. Toto nevedeli zniesť Jánovi súčasníci. Keď karhal aj kráľa kvôli jeho cudzoložstvu, Herodes „ dovŕšil všetko tým, že zavrel Jána do žalára“ (v. 20).
- Poslucháči, ktorí namiesto toho, aby sa hnevali, vzali si k srdcu Jánove slová, sa opýtali. „Čo teda robiť?“ (v. 10). Krstiteľ im dal konkrétne a praktické odpovede.
- a) K majetnejším hovoril takto: „Kto má dve košele, nech dá tomu, kto nemá; a kto má pokrm, nech urobí podobne“ (v. 11). Tieto slová triafajú do plných aj dnešné spoločnosti, ktoré žijú v blahobyte, kým v iných častiach zemegule ľudia umierajú hladom. Hovoria aj dnešným vedúcim činiteľom, aby mysleli viac na chudobných tohto sveta. Hovoria aj nám prostým občanom nejak takto: nereptaj, keď počuješ o tom, že zas sme niekam poslali zásielku pomoci. Nehovor: nech aj oni robia, potom budú mať tiež, ale mysli n to, že Ján Krstiteľ napomínal tých, ktorí majú, aby dali „tomu, kto nemá“ (v. 11).
- b) Aj colníci sa spýtali Jána. „Majstre, čo robiť? Odpovedal im: Nevyberajte viac, ako vám prikázali“ (v. 12 – 13). Colníkom, vtedajším byrokratom a úradníkom, prikázal Krstiteľ, aby nezneužívali svoju moc. Toto znie rovnako aj dnešným úradníkom a administrátorom: neprekračujte svoju právomoc, nepočítajte si svojvoľne! Hovoria však aj tým, ktorí úrady navštevujú. Nechcite od úradníkov to, čo je nemožné, veď aj oni sa musia držať predpisov, ktoré ich viažu.
- c) Aj vojaci sa spýtali Jána: „A my čo máme robiť, Odpovedal im. Nikoho nevydierajte, ani neudávajte, ale pristávajte na svojom žolde“ (v. 14 – 15). Aj dnešným vojakom sa prihovárajú tieto slová nejak takto: Nezbrojte do nekonečna. Nevyvolávajte všade napätia a nepokoje. Nestojte v ceste mierových riešení!
Takto konkrétne a prakticky hovoril Ján Krstiteľ všetkým, ktorí sa ho spýtali „Čo máme robiť?“, lebo cítili, že príchod Spasiteľa je veľmi blízko.
III. Teraz v advente, keď aj my čakáme na sviatky, čakáme na zjavenie spásonosnej milosti Božej, aj my poďme v duchu za Jánom Krstiteľom a spýtajme sa, čo máme robiť, lebo príchod Kristov neznamená len príchod milosti, ale aj príchod súdu.
Nech sa spýtajú deti. Čo máme robiť? Poproste svojich rodičov, aby vám hovorili o Pánovi Ježišovi, aby vás naučili modliť sa. Neprotivte sa im, keď vás chcú zobrať so sebou do kostola.
Nech sa spýtajú aj mladí: Čo máme robiť? Nemyslite si, že všetko viete najlepšie a nepotrebujete už radu od nikoho. Nezabúdajte na Pána Boha vo svojej mladosti. „Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti“ (Kaz 12,1).
Nech sa pýtajú aj dospelí: Čo máme robiť? Starajte sa nielen po hmotnej stránke o svoju rodinu, ale buďte jej tmelom a starajte sa aj o náboženskú výchovu svojich detí.
Nech sa spýtajú aj ženy gazdiné. Čo máme robiť? Popri prípravách, veľkom upratovaní, varení a pečení si nájdite čas prísť do chrámu Božieho chváliť Hospodina.
Nech sa spýtajú politici. Čo máme robiť? Nemyslite len na seba, ale majte na zreteli, že vaša práca má byť službou pre spoločnosť.
Nech sa spýtajú novinári: Čo máme robiť? Nedajte sa podplatiť, nepíšte namiesto pravdy to, čo sa páči vášmu vydavateľovi. Nezabúdajte, že vašou úlohou je informovať o skutočnosti a nie deformovať ju.
Nech sa spýtajú podnikatelia. Čo máme robiť? Nesnažte sa o nekalý zisk obchádzaním zákonov. Nezabúdajte na dobročinnosť.
Nech sa spýtajú nezamestnaní. Čo máme robiť? Nezneužívajte sociálny systém. Nezvykajte si na svoj stav, ale urobte všetko preto, aby ste žili z práce svojich rúk a umu.
Nech sa spýtajú aj dôchodcovia: Čo máme robiť? Nie nad tým nariekajte, že váš klub je v nedeľu zatvorený, ale zamýšľajte sa nad tým, ako môžete využiť svoj voľný čas v prospech svojej rodiny, cirkevného zboru a svojich blížnych.
Nech sa spýtajú farári. Čo máme robiť? Vrúcimi modlitbami a svedomitou prípravou očakávajte sviatky vediac, že počas nich budete môcť zvestovať evanjelium aj tým, ktorí sú inak len ťažko dosiahnuteľní.
Nech sa spýtajú presbyteri: Čo máme robiť? Neodpočívajte na starých vavrínoch, nehľadajte výhovorky v chybách minulosti, ale spoznajte dnešné úlohy a majte odvahu brániť záujmy cirkvi.
Spýtajme sa všetci. Čo máme robiť? Čiňme pokánie a takto vnútorne očistení, vo viere upevnení a v nádeji posilnení čakajme Pánov príchod.
Tretia adventná nedeľa je venovaná Jánovi Krstiteľovi. Bol to on, ktorý pripravoval cestu Pána Ježiša Krista. On vyrovnával chodníky Pánove tým, že dával odpovede na otázky svojej doby, a tým, že dával svojim súčasníkom konkrétne usmernenia. Preto sa k nemu ľudia hrnuli. Cítili totiž, že hovorí o nich, pre nich a jeho slová znamenajú pre n ich pomoc.
Bratia a sestry! Bol by som rád, ak by ste dnes viacerí cítili, že ste boli „vykričaní“ z kazateľne. Bol by som rád, ak by ste cítili: dnešná kázeň bola o mne, pre mňa, aj o mne aj pre mňa. Preto by som bol tomu rád, lebo v tom prípade si dostal aj ty, milý brat a milá sestra odpoveď na otázku: Čo mám robiť?
Čiň to, čo od teba vôľa Božia žiada, a tak pripravíš vo svojom srdci cestu pre betlehemské dieťa a aj ta uvidíš „spasenie Božie“ (v. 6) Amen.