Göttinger Predigten

Choose your language:

Startseite

Aktuelle Predigten

Archiv

Besondere Gelegenheiten

Suche

Links

Konzeption

Unsere Autoren weltweit

Kontakt
ISSN 2195-3171

Invokavit, 05.03.2017

Pouèenia z pokušenia
Predigt zu 1M 3:1-7.14-19, verfasst von Juraj Bándy

Starocirkevné evanjelium dnešnej nedele nám dáva vysvetlenie, prečo pôstne obdobie, na začiatku ktorého sa nachádzame, trvá štyridsať dní. Je to preto, lebo Pán Ježiš Kristus sa pred svojím verejným účinkovaním postil štyridsať dní. Na konci tohto pôstu bol vystavený skúške –pokúšaniu. Pán Ježiš teda bol pokúšaný. V tomto sa tiež stal podobným nám, ľuďom. Ježiš Kristus v pokušeniach obstál. V tomto ohľade však nemôžeme povedať, že sa Mu vždy podobáme.

            Na začiatku Novej zmluvy, kde sa hovorí o začiatku Kristovho pôsobenia, sa nachádza príbeh o Spasiteľovom pokúšaní (Mt 4, 1 – 11). Na začiatku Starej zmluvy, kde sa hovorí o počiatkoch ľudských dejín, sa tiež nachádza príbeh o pokúšaní. Práve tento príbeh je základom dnešného kázania. My sa už na príbeh pokúšania prvých ľudí smieme dívať vo svetle Kristovho pokúšania. To znamená, že na pokúšania už nesmieme a nemôžeme hľadieť ako na skúšku, na ktorej možno len prepadnúť.

            Čo je to vlastne pokúšanie či pokušenie? Treba si to vysvetliť, lebo v bežnej reči „nepokúšaj“ znamená „nedobiedzaj“ alebo „neotravuj“. Pokúšanie je však niečo iné. Pokušenie je situácia, v ktorej mám možnosť voľby medzi poslušnosťou a neposlušnosťou Bohu, a keď som nabádaný k tomu, aby som konal proti Božej vôli.

            Nielen Adam a Eva boli pokúšaní, ako o tom hovorí začiatok Starej zmluvy. Nielen Ježiš Kristus bolo pokúšaný, ako o tom hovorí začiatok Novej zmluvy. Pokušeniam sme vystavení všetci. Preto sme všetci vystavení pokušeniam, lebo život kresťana je boj. K boju je však potrebný aj nepriateľ. Týmto nepriateľom je diabol, ktorý aj nás pokúša. Práve preto, že sme všetci vystavení pokušeniam, si nám treba dôkladne všimnúť príbeh o pokúšaní a páde prvých ľudí. Tento príbeh nám ukazuje

1. akým pokušeniam sme vystavení,
2. aké sú následky našich zlyhaní a
3. ako možno zvíťaziť na pokušiteľom.

Ad 1.

1. a) Aj nám chce diabol nahovoriť, že Pán Boh obmedzuje našu slobodu. Našej pramatky sa takto pýtal: „Či naozaj riekol Boh: nesmiete jesť zo žiadneho stromu?“ (v. 1). Keď Eva hravo vyvrátila túto domnienku, had namietal. „Vôbec nezomriete, ale...budete ako Boh“ (v. 4 – 5).

            Aj pre nás znamená nemalé pokušenie prekročiť hranice, ktoré nám stanovil Pán Boh. Aj nám sa stane, že nevidíme to množstvo stromov, z ktorých nám Pán Boh dovolil jesť, ale vidíme len ten jediný, ktorý je zakázaný. Nevidíme tú obrovskú slobodu, ktorú nám Pán Boh dal, ale vidíme len to, čo je zakázané.

            Príbeh o pokušení prvých ľudí hovorí aj o tom, že absolútna sloboda neexistuje. Dokonca ani v raji nebola absolútna sloboda. Ani tam nebolo dovolené jesť z každého stromu. Aj tam bol jeden strom, z ktorého nebolo dovolené jesť. Aj v raji bol človek voči Pánu Bohu vo vzťahu poslušnosti. Pán Boh nie preto vyžaduje poslušnosť, lebo chce obmedzovať našu slobodu, ale preto, lebo nás chce chrániť. Rajský strom nebol preto zakázaný, aby človek mal obmedzenú slobodu, ale preto, aby si neprivodil smrť.

1. b) Aj nám chce diabol nahovoriť, že Pán Boh klame. Eve hovoril had o tom, že Pán Boh nepovedal pravý dôvod, prečo zakázal jesť z ovocia jedného stromu. Aj nám chce diabol nahovoriť, že Božie slovo nie je pravdivé. Chce nám to nahovoriť o slove, ktoré potrebujeme ako chlieb (Mt 4, 4), a ktoré je duchom a životom.
2. c) Aj nám chce diabol nahovoriť, že prestúpením Božích prikázaní sa nám otvoria nevídané možnosti. Had hovoril Eve o tom, že ak bude jesť z ovocia, nielenže nezomrie, ale bude mať aj to najširšie poznanie. Či si neraz nemyslíme aj my, že k tomu, aby sme boli múdrejší, šťastnejší, bohatší a neviem ešte akí, je potrebné prestúpiť Boží zákon?

Ad 2. História pokušenia a pádu prvých ľudí hovorí aj o tom, aké sú následky našich zlyhaní. Mnohé veci, ktoré vnímame ako bolestivé, ťažké, neprirodzené a nenormálne, sú práve následkom toho, že v boji so zlom zlyhávame.

            O ťažkostiach tehotenstva a o bolestiach pôrodu hovorí Písmo, že to nie je pôvodný a prirodzený stav, ale je to následok hriechu. Aj to je následok hriechu, že ženy, ktoré túžia po manželstve, dostanú mužov, ktorí namiesto toho, aby ich mali radi, vládnu nad nimi, ponižujú a terorizujú ich. Aj to je následok hriechu, že práca, ktorú konáme, je namáhavá, že nás neraz nebaví, unavuje a neprináša očakávaný výsledok. Aj to je následok hriechu, že je neraz veľmi veľa potu, ale veľmi málo ovocia.

            Človek, ktorý si myslel, že sa nové obzory a neobmedzené možnosti otvoria vtedy, keď prestúpi Božiu vôľu, zistil namiesto toho, že aký je múdry a mocný, že je nahý. Svoju nahotu môžeme síce jeden pred druhým zakryť, ale to nič nemení na skutočnosti, že sa nemôžeme skryť pred Pánom Bohom, ktorého vôľu sme nekonali.

            Každá oblasť života – rodinným životom počnúc a svetom práce končiac – je poznačená a narušená hriechom. Toto je následok toho, že v pokušeniach zlyhávame.

Ad 3. Ako zvíťaziť nad Pokušiteľom?

1. a) Prvým predpokladom víťazstva je spoznanie vlastných slabých stránok. Našou veľkou slabinou je to, že sme ľahko ovplyvniteľní. „Keď žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla“ (v. 6). Ak by si niekto myslel, že len ženy sú ovplyvniteľné, mýlil by sa. Náš príbeh hovorí o tom, že had musel ženu nahovárať, aby konala proti Božej vôli. O tom však niet ani zmienky, že aj Adama by bolo treba nahovárať, ale čítame len toto: „potom dal aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol“ (v. 6) Nezdráhal sa, neprotestoval, nejavil žiadne známky odporu. Na prvé ponúknutie vzal z ovocia. Nuž, takíto sme ovplyvniteľní, či sme muži alebo ženy...Vedzme však o tom. Ak o tom vieme, potom prosme Pán Boha, aby nám dal schopnosť rozlišovať vplyvy (1J 4, 1), ktorým sme vystavení.
2. b) Obranou proti pokušiteľovi nie je ani to, že chceme sami sprísňovať Božie zákazy. Žena tvrdila hadovi, že ani dotknúť sa nemožno stromu uprostred záhrady (v. 3). Toto nebola pravda. Pán Boh zakázal len jesť z ovocia stromu. Pritvrdzovanie Božích prikázaní a vyhýbanie sa miestam, kde by sme sa mohli dostať do pokušenia, nie je riešením. To by sme museli utiecť zo sveta (1Kor 5, 10).
3. c) Vlastnými silami môžeme proti diablovi bojovať len so striedavým úspechom. Raz my šliapneme hadovi na hlavu, inokedy on schvatne našu pätu (v. 15). Na úplné víťazstvo máme vyhliadky len vtedy, ak sa staneme novými ľuďmi v Ježišovi Kristovi. Ak zostaneme len potomkami Adama a Evy, potom v boji proti hriechu dokážeme len to, čo naši prarodičia. Ak sme sa však stali v Kristovi novými ľuďmi, ak sme spojení s Kristom, potom aj my môžeme obstáť v pokušeniach ako nás Pán a Majster. On totiž prišiel na svet preto, „aby maril skutky diablove“ (1J 3, 8). Sme pokrstení, teda s Kristom spojení, a tak máme predpoklady na víťazstvo v boji proti zlu.
4. d) Od Ježiša Krista môžeme „odkukať“ spôsob boja. Ak si bližšie všimneme históriu Jeho pokúšania, zistíme, že On odvrátil diablove zvody slovami Písma svätého. Ak sa aj my budeme držať Písma svätého, ak slovo Božie bude našou duchovnou zbraňou (Ef 6, 17), môžeme aj my obstáť proti úkladom diabla (Ef 6, 11).

            Z príbehu o pokúšaní a páde prvých ľudí sa môžeme naučiť, čo je zlo, odkiaľ pochádza, kde sa začína a prečo máme k nemu náklonnosť. Mohli sme si všimnúť, že kvôli zlyhaniu prvých ľudí „hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť“ (R 5, 12). Vďaka Ježišovi Kristovi je však vláda hriechu, diabla a smrti premožená., a preto môžeme byť v boji proti pokušeniam úspešní. Bojujme teda s pokušeniami s nádejou na víťazstvo a nezabúdajme sa pritom modliť „Neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého“ (Mt 6, 13). Amen.