Pretoe máme velkého Velknaza, ktorý prenikol nebesá, Jeia, Syna Boieho, pridrajme sa vyznania. Ved nemáme Velknaza, ktorý by nemohol cítit s naimi slabostami, ale máme Velknaza, podobne pokúaného vo vetkom, ale bez hriechu. Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a nali milost na pomoc v pravý cas.
Dnes je prvá pôstna nedela. V pôste sa budú nae mylienky sústredovat na Pána Jeia Krista a na to, aké rieenie najväcieho a najtaieho problému cloveka a ludstva on priniesol. Priiel medzi nás. Strucne a obsane je to vyjadrené v 1. kapitole Jánovho evanjelia: A to Slovo stalo sa telom. On, ktorý je to vecné slovo, stal sa telom. Vecný Boí Syn sa stal clovekom. Tým je povedané nielen to, e vzal na seba ludskú podobu, ale súcasne aj to, e plne vstúpil do podmienok naej ludskej existencie.
Evanjeliá, ktoré hovoria o jeho pozemskom ivote, nám to potvrdzujú. Vedel z vlastnej skúsenosti, co je hlad, smäd, únava. Vedel, co znamená byt tercom ludskej zloby, nepochopenia, ohovárania, úkladov. Vedel, co je strach a úzkost srdca. Vedel, co je utrpenie, a to aj utrpenie idúce a do krajnosti.
Vedel, co je pokuenie, zvádzanie, ktoré smeruje ku kultu bohatstva, mamony, ku kultu moci a sebapresadenia, k popularite plnej senzácií. Pocítil prítalivost vetkých týchto vecí. Nic, co je ludské, nebolo mu cudzie. Situáciu, v ktorej sa nachádzame my ludia, vedel opísat nielen teoreticky, ale poznal ju z vlastnej skúsenosti.
To je jeden z dôvodov, pre ktoré nám ho treba brat velmi váne. Kto priiel k nám z vecnosti, kto chápe nau ludskú situáciu, a to nie povrchne, ale v hlbke, kto preil vetko to, co preívame my, ten nám urcite môe povedat nieco, co nás obohatí, ten nám urcite môe pomôct.
Vetko, co sme doteraz povedali, je v naom texte vyjadrené velmi strucne: Ved nemáme Velknaza, ktorý by nemohol cítit s naimi slabostami, ale máme Velknaza, podobne pokúaného vo vetkom. Je tu vak jeden dôleitý rozdiel, ktorý má rozhodujúci význam: ale bez hriechu. I ked vstúpil do podmienok náho ludského ivota, i ked ich vzal plne na seba, zachoval sa v nich úplne odline, ne ako sa zachoval Adam v raji, ked bol pokúaný, ne ako sa v stopách Adamových zachovávame my ludia z pokolenia Adamovho.
Pokuenia sú diabolské pokusy skrivit, deformovat cloveka, ktorého Boh stvoril na svoj obraz. Kto podlahne pokueniu, je deformovaný. Jei Kristus odmietol vetky tieto lákavé pokusy, nedal sa v nicom ani najmenej deformovat. V tomto je jeho jedinecnost: il plne v naich podmienkach, ale nebol nimi ani najmenej deformovaný. Chodil uprostred ludí, ktorí sa velijako pokúali uniknút od Boha, ale on zachoval svojmu nebeskému Otcovi nenatrbenú vernost. Chodil uprostred mravnej necistoty, ale ostal cistý. Chodil uprostred sebeckých, egoistických ludí, ale jeho bytost ostala cistá od akéhokolvek sebectva. Chodil uprostred mnostva li, klamu, nepravdy, ale on sám sa od cesty pravdy nikdy neodklonil. Pri pohlade na jeho ivot si s prekvapením uvedomujeme: Aj nieco takého je moné.
Clovek si vraj zvykne na mnoho vecí, skoro na vetko. Tak sme si aj my ludia zvykli na nenormálnu situáciu deformovanosti hriechom ako na nieco normálne, bené, samozrejmé, nieco, s cím sme sa zmierili. Ale ked Jei Kristus vstúpil do náho ludského sveta, priiel s neskazeným pohladom, s pravdivým spôsobom videnia. Co je pokrivené na ludských bytostiach, videl ako pokrivené, co je nenormálne, videl ako nenormálne, co je deformované, videl ako deformované. Priiel, aby aj nám daroval takýto pravdivý pohlad. Toto je velmi dôleitá vec: priiel, aby nás prebudil k jasnému a správnemu videniu, aby nám otvoril oci.
Otváral a otvára nám ludom oci svojimi slovami, svojím ucením, svojou zvestou. Vo svojom ucení jasne poukazuje na mnohé veci, ktoré sa nám síce javia ako normálne, no v skutocnosti sú celkom nenormálne, celkom prevrátené. Otvára nám oci svojím spôsobom ivota. Kto si víma jeho ivot, citlivo, vnímavo, ten musí rýchlo zbadat ten velký rozdiel medzi jeho ivotom a medzi beným ivotom nás ludí. I ked nic nehovoril, chodil medzi ludmi ako ivý výkricník. I ked nic nehovoril, mnohí cítili, e jeho ivot je ostrou kritikou zauívaného ludského spôsobu ivota. To isté by sme mali pocitovat aj my, kedykolvek sa zahlbime do evanjelií a dovolíme, aby na nás pôsobil príklad jeho cistého ivota.
Celé toto jeho pôsobenie je prejavom jeho velkého záujmu o nás. Nebol sebecký ani v tom zmysle, e by sa bol samolúbo kochal vo svojej mravnej cistote a e by si z nás bol urobil temné pozadie, na ktorom by lepie vynikla jeho cistota a svätost. Jeho prístup k nám, tragicky hrienym ludom, je motivovaný záujmom, láskou, milosrdenstvom. Chce nám dopomôct k takému istému cistému ivotu ako je jeho ivot. Nie je malicherný vo svojich úmysloch s nami. To, co nám ponúka, je nieco velkolepé. Na niekolkých miestach v Novej zmluve je táto mylienka jasne vyjadrená: raz sa máme stat podobnými jemu, Boiemu Synovi, Jeiovi Kristovi. Prejst takto od hrienej existencie k cistej existencii v tom môeme smelo vidiet zmysel ludského ivota. Priiel preto medzi nás, aby nám pomohol uskutocnit túto velkú zmenu.
My sami nemáme plnú, komplexnú predstavu o tom, aká velká a taká cesta to je. Ludský pád do hriechu má zrejme pozadie, ktoré do vetkých dôsledkov nepoznáme a nerozumieme. Mono by bolo pre nás príli velkým okom poznat teraz celú túto pravdu. A predsa tam, v tom neznámom pozadí, musí sa nieco zásadného zmenit, aby nám bola umonená cesta od nenormálnej k normálnej existencii. Práve s tým súvisí obet Jeia Krista na kríi. V Novej zmluve je Jei Kristus charakterizovaný mnostvom mien, oznacení, vyznaní. Tým sa poukazuje na bohatstvo jeho bytosti a diela. Z mnostva snáh o uchopenie významu Jeia Krista pre nás ludí máme dnes pred sebou jedno oznacenie: Jei Kristus je velknaz. Pre nás to nie je najzrozumitelnejí obraz, lebo neijeme v oblasti idovského kultu. Ale ak sa zacítame do biblických odsekov, ktoré hovoria o velknazovi, rýchlo pochopíme, o co ide. Najvlastnejou úlohou velknaza bolo, aby vo Velký den zmierenia, voiel do najvnútornejej svätyne chrámu, a tam priniesol obet, ktorou mali byt pred Bohom zmierené hriechy celého národa.
Obetou, ktorú prináal velknaz, bolo nejaké zviera. Ked je Jei Kristus pomenovaný velknazom, je toto slovo pouité v jedinecnom, neopakovatelnom, iba na neho samého sa vztahujúcom zmysle. On priniesol obet zmierenia, ale na rozdiel od idovských velknazov priniesol ako obet seba samého. O tejto obeti on sám povedal, e nikto nemôe milovat druhého viac ako ten, kto za neho poloí svoj ivot. Kto pozná jeho dramatický modlitebný zápas v Getsemanskej záhrade, kto sa vie aspon trocha vcítit do jeho utrpenia na kríi, ten si uvedomuje, aké velké, aké bolestné bolo toto sebaobetovanie Velknaza Jeia Krista. idovský velknaz kadý rok znova a znova prináal obet zmierenia, Velknaz Jei Kristus raz navdy, raz pre vetky doby obetoval seba na golgotskom kríi. Jeho obet je konecná, definitívna, nesmie byt znevaovaná tým, eby bola opakovaná. idovský velknaz prináal obet zmierenia za izraelský národ. Velknaz Jei Kristus priniesol obet zmierenia pre vetkých ludí, lebo my vetci ho bezpodmienecne potrebujeme, ak sa máme vymanit z otroctva svojich hriechov a vín. Velknaz Jei Kristus je jedinecný svojím pôvodom: priiel k nám z nebies, z vecného sveta. Je jedinecný cielom svojej cesty: vrátil sa do nebeského sveta, kde sa prihovára za nás. Ná text to vyjadruje slovami: „Pretoe máme velkého Velknaza, ktorý prenikol nebesá, Jeia, Syna Boieho, pridrajme sa vyznania.“ Taká velká bola a je naa bieda, e takúto velkú pomoc potrebujeme.
Plné pochopenie tajomstva Kristovej smrti nie je práve najlahie. Ale stací nám, ked vieme: Touto najvyou obetou nám je umonené, aby sme od hriechom poznaceného, hriechom preniknutého nenormálneho bytia mohli prejst k novému, normálnemu ivotu, na aký nás urcil ná Boh, ked nás stvoril. Preto je v texte velké upozornenie a výzva, aby sme ponúkané vykupitelské dielo, ktoré Jei Kristus vykonal aj pre nás, neignorovali, ale aby sme ho prijali v cím plnej miere: Pridrajme sa vyznania. … Pristupujme s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a nali milost na pomoc v pravý cas.
Aj od nás sa iada cím väcia aktivita pri realizovaní nového ivota v kadodennom ivote, v jednotlivých velkých i drobných rozhodnutiach, v celom správaní. Pretoe je Kristovou velknazskou obetou na kríi splnený základný predpoklad premeny náho ivota na nový ivot, iada sa od nás, aby sme nasadili vetky svoje sily v tomto smere. Mat monost stat sa novým, normálnym clovekom a napriek tomu z lahostajnosti alebo lenivosti alebo pohodlnosti pohrdnút touto ponukou a radej sa topit v starom spôsobe ivota, to by bola na jednej strane velká uráka Toho, ktorý pri tomto sebaobetovaní vytrpel takú velkú bolest, a na druhej strane by to bolo zanedbanie jedinej skutocnej monosti záchrany. Od nás sa ocakáva, e na tento cin odpovieme nielen vdacnostou, ale aj kadodenným úsilím menit svoj ivot podla slov a podla príkladu náho Pána a Spasitela Jeia Krista. On sám nám v tom chce pomáhat svojím Svätým Duchom. V pokúaniach by sme nemali ostat izolovaní, ale v modlitbe prosit o pomoc z nebies. Kto úprimne a s túbou prosí, ten pomoc dostane. Velknaz Jei Kristus, ktorý pozná nae utrpenia, ktorý pozná nae pokúania, ktorý sa vie vcítit do naej vonkajej i vnútornej situácie, Velknaz, ktorý nás miluje bezpodmienecnou a tvorivou láskou, tento Velknaz nás volá k sebe. Nikoho, kto príde k nemu, nevyhodí, nepole prec. Kadý, kto príde k nemu s úprimnou túbou a prosbou, dostane od neho rozhodujúcu pomoc. Amen.
Dr. Jan Greso
greso@fevth.uniba.sk