Matthäus 6, 33

Milí bratia, milé sestry,

královstvo Božie je podla svedectiev evanjelií velmi vdacná téma.
Zdá sa, že sa jej ludia venujú. Je aktuálna.

Ján Krstitel hovorí: Kajajte sa, lebo sa priblížilo
nebeské královstvo. Mt:3,2 Ježiš v kázni na
hore vyzýva: Hladajte najprv královstvo Božie a jeho
spravodlivost a všetko ostatné vám bude pridané.
Mt:6,33

Celá 13. kap. Matúšovho evanjelia sa zaoberá podobenstvami
o královstve nebeskom: je podobné cloveku, ktorý zasial
dobré semeno, podobá sa horcicnému zrnu, kvasu.
Dá sa prirovnat k pokladu, skrytému na poli, ku kupcovi,
ktorý hladá vzácne perly, alebo sieti, spustenej
do mora.

Ježiš si podla všetkého nevystací s formulovaním
zákonitostí, nevymýšla definície. Vyjadruje
sa jednoducho – tak, aby Mu všetci ludia rozumeli. Nepoužíva náboženskú frazeológiu.
Božie královstvo približuje viacerými obrazmi, analógiami
situácií, ktoré ludia dôverne poznajú.
V nich nachádza priestor tolko aspektov!

Na záver vysvetlovania Ho aj zaujíma: Pochopili ste? Je
vám to jasné? Ježišovi záleží na tom, aby ludia
vedeli, o co Mu ide. A nakoniec uvádza zvláštny
súvis: „Každý zákonník, ktorý sa stal
uceníkom nebeského královstva, je ako hospodár,
ktorý vynáša zo svojho skladu veci nové i staré.“ Mt
13,52

To je zaujímavé, ak si všimneme, že Ježiš sa v našom
káznovom texte baví s farizejmi a uceníkmi.
Prirodzene chce Ježiš zaujat aj nás. Tak co? Chápeme?

– Pane, Ježiši, aj my máme vela otázok. Boli by sme radi,
keby si sa nám venoval. Sme zvedaví. Aj my cakáme
na podobenstvá i na ludí, ktorí nám Tvoje
královstvo sprístupnia. My Ti chceme rozumiet.

To je dôležité: aby sme sa rozhodli, ujasnili sami pred
sebou, ci Ježišovi rozumiet chceme. Môžeme sa pýtat – ale
niekedy nás odpoved až tak velmi nezaujíma. Vtedy je otázka
výcitkou. A na tú sa odpovedat neocakáva.

Základnú otázku v texte kladú farizeji.
KEDY príde Božie královstvo? KEDY sa všetko na dobré obráti?
Kedy?

To je prastará otázka. Žalmista v 13. Žalme /v.1.-3./
sa modlí: „DOKEDY ešte, Hospodine, budeš na mna zabúdat?
Navždy? Dokedy budeš predo mnou skrývat svoju tvár? Dokedy
mám v duši nosit starost a v srdci dennodenne žial?
Dokedy sa bude nepriatel vypínat nado mnou? DOKEDY?“

A Ježiš reaguje. Zase individuálne. Každému sa prihovára
tak, ako to potrebuje pocut: farizejom a uceníkom.

1. Otázky farizejov nie sú vždy celkom jasné.

Nie sú náhodné. Treba za nimi vidiet aj kontext
ocakávaní zbožných Ježišovej doby.

Farizeji sú ludia, ktorí sa pre Boha, skúmanie
Jeho vôle, štúdium Písma rozhodli. Sú to dôstojní páni,
ktorí sa Bohu venujú. Poznajú prorocké texty
a veria, že ich Boh, Boh Izraela sa prejaví. Ak je Ježiš Boží Syn,
nech povie cosi viac!

Kto z nás nie je na to naozaj zvedavý, kedy Božie
ruka zasiahne? Koho z nás netrápi, kedy Pán
Boh prejaví svoju vôlu a urobí tu poriadok?
Netúžime po vykúpení z chorôb a odsúdení,
po slobode od výcitiek a viny, po uplatnení spravodlivosti,
ktorá nám nebola priznaná? Kto z nás
necaká na Božie ocenenie, ak sa snažil, ak obetoval, ak sa nenechal
strhnút prúdom? Aj my, ktorí sa stretávame
pri Božom slove, v chrámoch, pri modlitbách, lebo
sme sa rozhodli vyhladávat prítomnost Pána, by sme
radi dali najavo: Pane, pekne hovoríš, uzdravuješ, dávaš silu,
ale KEDY príde Božie královstvo?

Ježiš naše otázky nikdy neignoruje. Je možné, že nás
na odpovede nechá chvílu cakat. Aj tento moment ticha je
prospešný. Slúži nám, aby sme si preverili, co a preco
to vlastne chceme vediet. Je niekedy tažšie zniest Božie ticho ako zvládnut odpoved.
Ale môžeme sa spolahnút, že nás Boh nenechá cakat márne.

Odpoved farizejom znie: „Príchod Božieho královstva sa
nedá pozorovat. Nedá sa povedat: Tu je, tam je! Královstvo
Božie je medzi vami.“

Milí bratia v cirkevnom úrade, v aktívnej
službe! Nie všetko sa dá preskúmat, vypátrat. Analyzujete
a hladáte informácie. Královstvo Božie sa nedá odôvodnit vaším
teologickým – vedeckým bádaním. Hladáte
to, co už je medzi vami. Pokúste sa vidiet dianie, okolnosti,
zázraky, ktorých ste svedkami, v nových súvislostiach!

S akým cielom kladiete otázky? Zaujíma vás
Božia odpoved? Alebo máte pocit, že vy máte už vo veciach
viery jasno a hladáte len potvrdenie Vašich teologických
rozborov – toho,

co ste vy rozclenili do morálnych kategórií ako
dobré a ako zlé?

To by sme vlastne chceli poznat – ved potrebujeme vediet, ako sa kedy
zachovat! Deti v škole sa pýtajú: je to alebo ono
hriech alebo nie? A ak ostaneme v zákonníckom
myslení, pokrocíme ešte dalej: nebude nás zaujímat len
to, co je dobré, a co zlé, ale aj kto je dobrý a kto
je zlý?! Nech v tom máme jasno! Ale Ježiš sa takému
kategorizovaniu vyhýba. Hriech pomenúva celkom jasne, ale
hriešnika nikdy nestavia pred definitívny súd.

ON caká. Dáva možnost, dáva priestor. Kolkým ludom
by dodnes postacilo, keby bol len Ježiš láskavo povedal, co áno
a co nie. Ako velmi by sme chceli mat veci naservírované – jasne
a …s konecnou platnostou. Ale Ježiš neprišiel súdit. Prišiel
zachránit. Prišiel s tým, že obrat musí nastat v srdci,
v cloveku. Záchrana nenastane, ked sa zmenia pomery vo svete,
ale v srdci, myslení, vôli cloveka. Každého
osobne.

Vtedy príde Božie královstvo do sveta, ak Ježišovi na
Tvoje každodenné otázky pred každodennými rozhodnutiami
dovolíš odpovedat. Královstvo Božie príde do tvojej
rodiny, do tvojich vztahov, do Tvojich životných súvislostí hned teraz,
ak dovolíš, aby si TA Kristus stvárnoval na Božie dieta.

To, že královstvo Božie už prišlo, to sa farizejom nechce verit.
Oni budú cakat dalej. Cakajú viac – oslobodenie spod rímskej
nadvlády, uplatnenie Mojžišovho zákona. Kam Ježiš mieri
láskou? Všetko relativizuje! A oni chcú mat jasno.

Kedy príde Božie královstvo? Tak KEDY?

Ježiš hovorí: Hned, ked Bohu otvoríte svoje mysle, oci
a uši pre to, co tvorí, ako zachranuje.

2. Na otázku
farizejov odpovedá Ježiš aj uceníkom. Aj ich to bude zaujímat.
Uceníci nie sú ludmi pre teologické debaty. Ale
poznajú Ježiša.

Nie oni si vybrali Jeho. Uceníci sú ludia, ktorí vedia, že
ich Pán sa rozhodol pre nich. Vybral si ich. Títo ludia
chodia s Ježišom. Informácie o Nom im nestacia. Oni
chcú všetko vidiet naživo. Sú to ludia, ktorých
Ježiš oslovil v ich frustráciách, našiel pri velmi
prozaických prácach, vymanil z opovrhujúceho
spôsobu života. Uceníci sú ludia, ktorí sa
nechali pozvat k novému životnému štýlu. Tušia, že
to, co sa dá zažit s Ježišom, je jedinecné a fascinujúce.

Oni potrebujú od Ježiša pocut o královstve Božom cosi
iné. Nieco pre konkrétne situácie, pre život. Ale
aj tak sú presvedcení, že Ježiša nestací len pocúvat.
Ježiša je nutné zažit. Pre nasledovanie sa treba rozhodnút.
Treba vykrocit.

Ježiš svojim vyvoleným rád robí spolocnost dodnes.
Rád nás sprevádza, ak o Božie hodnoty stojíme.
Ale Ježiš ani svojich najbližších nemazná. Aj ich uvádza
do reality: „Prídu dni, ked si budete žiadat vidiet jeden z dní Syna cloveka.“

Prídu dni, kedy s vami nebudem ako doteraz a vy mnohé hned neuvidíte.
Teraz máte moc

Božiu na dosah. Teraz sa presviedcate, že Boh je láskou, že Vás
vzpriamuje, že verí, kriesi, v co ste sa už neodvážili
dúfat.

Ale nebude to tak vždy. Aj vy budete musiet cakat. A povedia vám:
Tu podte, tam chodte – pozor, nedajte sa klamat. Pod ovcím rúchom
sa môžu skrývat draví vlci. Za príjemnými
gestami pokrytci, ktorí vás budú môct zavádzat a manipulovat.

Nezabudnite na to, co ste videli, zažili. Budem v dosahu. Na pravdu,
spravodlivost, lásku, na skutocné hodnoty Božieho královstva
sa pýtajte mna. Nenechajte sa zmiast ludom. Nenasledujte ludí.
Nech vás hocikto nezvedie. Nechodte, nebežte sa nimi. Ak príde
Syn cloveka na túto zem, bude to jasné. A Jeho rozhodnutia
budú definitívne.

NA konci podobenstiev o královstve Božom sa Ježiš pýta:
pochopili ste? Každý zákonník, ktorý sa stal
uceníkom nebeského královstva, je ako hospodár,
ktorý vynáša zo svojho skladu veci nové i staré.

Nie z každého farizeja sa stal uceník. Sú ludia,
ktorým Ježiš nemá co dat. Sú ludia, ktorí sa
nemajú co ucit.

Z cloveka, ktorý vždy presne vie, co je dobré a co
zlé, nikdy nikomu neubližuje a žije podla 10 Božích prikázaní,
sa tažko stáva uceník.

Ale ešte je cas milosti. A milost dáva priestor k tomu,
aby sa napriek svojej snaživosti nechal obdarovat, nechal milovat. Kým
nepríde Syn cloveka na túto zem v moci a sláve,
mᚠcas na to, aby si stál v službe uceníka
a prebúdzal v ludoch, ktorých ti Pán Boh
zveril, túžbu po Božom královstve.

Nezabúdaj: Uceník je Boží vyvolený. Chodí s Pánom,
kladie otázky a pocúva odpovede.

Nauc nás, Pane, neúnavne hladat Tvoje královstvo.
A ak nám ho predstavíš, ukážeš – dopraj nám
dat najavo, co sme v nom objavili. Nech nás Tvoja sila a priazen motivuje
k pravde a láske každý den. Potrebujeme ju prijímat i dávat.
Chceme v nom ostat žit. Navždy. Amen.

Anna Polckova
polckova@stonline.sk