31 … Ked Boh za nás, kto proti nám? 32 Ten, ktorý neušetril
vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako
by nám nedaroval s Ním všetko? 33 Kto bude žalovat na vyvolených
Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlnuje. 34 Kto ich odsúdi?
Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mrtvych vstal, je na pravici
Božej a sa aj prihovára za nás. 35 Kto nás odlúci
od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkost? prenasledovanie
alebo hlad, nahota, nebezpecenstvo alebo mec? 36 Ako je napísané:
Pre Teba bývame usmrcovaní každý den, pokladajú nás
za ovce na zabitie. 37 Ale v tomto všetkom slávne vítazíme
skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. 38 Lebo som presvedcený, že
ani smrt, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnost,
ani budúcnost, ani mocnosti 39 ani vysokost, ani hlbokost, ani
nijaké iné stvorenstvá nebudú nás
môct odlúcit od lásky Božej, ktorá je v Kristovi
Ježišovi, našom Pánovi.

––––––––––––-

V posledný den roku pozeráme spät a pozeráme
dopredu. Ide pritom o nᚠosobný život, ale aj o život
spolocenstiev, ktorých sme clenmi. Oba smery pohladu, pohlad do
minulosti a pohlad do budúcnosti navzájom tesne súvisia.
Dnes robíme bilanciu minulého a pripravujeme plány
pre budúci rok. Podrobnosti sú u každého cloveka
velmi rozdielne.

Je však možné povedat na túto tému aj nieco spolocné, co
sa nás všetkých týka a co je pre všetkých
dôležité podstatné. Ide o otázku, v akej optike
sme chápali a zvládli minulý rok a v akej optike
chceme chápat a formovat rok budúci. Všetko to sa dá robit bud len
izolovane, v rámci tohto empirického sveta, sveta našej
skúsenosti, alebo celý svoj život možno zasadit do vyššieho,
ba najvyššieho rámca. Praktické dôsledky jednej alebo
druhej volby pre chápanie, zvládnutie, formovanie života
sú nesmierne.

V našom texte hovorí apoštol o tom, aké dôsledky
to má, ak sa clovek rozhodne zasadit svoj život do rámca
Božej lásky. Nehovorí o všetkých, ale len o tých
najtažších situáciách, do ktorých sme sa
už dostali alebo do ktorých sa môžeme dostat, hovorí o
hranicných situáciách. To má svoje logické odôvodnenie:
Kto obstojí v najtažších situáciách, o tom
sa dá predpokladat, že zvládne aj tie menej tažké situácie.

Natískajú sa nám otázky: Ako som zvládol
v minulom roku tie najtažšie situácie svojho života? Ako som iným
pomáhal vyrovnat sa s ich hranicnými situáciami?

Tažké a najtažšie situácie si vyžadujú aj konkrétnu,
praktickú pomoc, ale takisto naliehavo potrebuje clovek v takých
situáciách aj vnútornú pomoc na ich zvládnutie.
Biblia hovorí o oboch veciach: o tom, že v núdzi si máme
navzájom pomáhat aj materiálne, ale aj o tom, že
jeden druhému máme dopomáhat aj k vnútornej
pevnosti. Práve túto naposledy spomenutú službu
nám preukazuje apoštol v precítanom odseku Písma.

V nových a nových obmenách je tu vyslovená velká istota:
Vôbec neexistuje taká tažká situácia, ktorá by
nás mohla odlúcit od lásky Božej, a to ani v minulosti,
ani v prítomnosti, ani v budúcnosti. Kým takúto
vetu pocúvame len s odstupom, môže sa nám azda javit ako
zbožná fráza. Ale ked ona vnikne hlboko do nášho
vnútra a ovládne celú našu bytost, stane sa najcennejším
pokladom nášho života. Dôležité je pre nás
vediet, že sám Ježiš nám – inými slovami – ponúka
tú istú životnú istotu: „Moje ovce pocúvajú môj
hlas, ja ich poznám a ony ma nasledujú; ja im dávam
vecný život, a nezahynú naveky a nikto mi ich nevytrhne
z ruky.“

Na našom odseku z Listu Rímskym 8 je pozoruhodná nasledujúca
vec: V niekolkých predchádzajúcich kapitolách
hovoril Pavel o ospravedlnení a jeho tvorivých dôsledkoch.
Svoje vývody formuloval teologickým štýlom. Ale
teraz, na konci 8. kapitoly, na konci jedného velkého myšlienkového
odseku, sa jeho štýl naraz stáva nadšeným, entuziastickým,
triumfálnym, a to v absolútnom zmysle, ktorý nepripúšta
výnimky a obmedzenia. To svedcí o tom, že on sám
bol touto velkou, absolútnou istotou tak mocne preniknutý a
uchopený, že ju nedokázal vyjadrit inak ako týmto
spontánnym plesaním.

Túto velkú životnú istotu si nechce nechat iba
pre seba, ale odovzdáva ju dalej, lebo vie, aká je dôležitá pre
všetkých. Aj v tomto ohlade by mohol povedat: „Dlžníkom
som Grékom i Negrékom, múdrym i nerozumným.“

Nic väcšieho si nemôžeme želat pre posledný den tohto
a pre všetky dni nového roku ako to, aby nás rovnako prenikla
a uchopila tá istá istota. Práve to je aj cielom
Božieho slova v precítanom odseku. Toto slovo chce pracovat na
nás, chce nám darovat nový spôsob pohladu,
chce nás až po najhlbšie vrstvy našej bytosti presvedcit, že nás
Pán Boh bezpodmienecne miluje.

Apoštol ráta aj s námietkami. Co to všetko nie je príliš pekné,
aby to mohla byt pravda? Ci v tomto svete nejestvujú iné sily,
ktoré pôsobia deštruktívne proti Božej láske? Ci
moje hriechy nie sú neprekonatelnou prekážkou pre lásku
Božiu? Ci katastrofy vo svete a moje osobné katastrofy, moje akútne
a moje chronické utrpenie a na konci smrt – ci to všetko nie je
protidôkaz proti tvrdeniu, že ma Pán Boh za všetkých
okolností miluje absolútnou láskou? Apoštol berie
všetky tieto námietky vážne, ved on sám musel cez
tieto námietky prejst prv, ako získal absolútnu
istotu o Božej láske.

Na viacerých miestach jeho listov sa spomínajú jeho
rozlicné tažkosti a utrpenia, ktoré by ho boli mohli odviest od
jeho istoty. Zhrna ich v jednom citáte zo Starej zmluvy: „Pre
Teba sme usmrcovaní každý den; pokladajú nás
za ovce na zabitie.“

V tomto odseku Písma nejde teda o teoretickú argumentáciu
apoštola, ale o nieco, co je vyskúšané a zakotvené v
jeho osobnom živote. Teoretické myšlienkové kombinácie
by mohli azda vzbudzovat pochybnosti, ale co je vyskúšané a co
sa osvedcilo v osobných tažkých situáciách,
to môžeme a musíme brat vážne.

Jednotlivé vety v našom texte sú prakticky odpovedami
apoštola na námietky, na úzkostné otázky,
na obavy. Sú to odpovede, ktoré krok za krokom potvrdzujú hlavnú výpoved o
Božej láske.

Clovek sa môže ustarostene pýtat: Ako sa môžem cítit istý,
ked v tomto svete je tak mnoho ludí, tak mnoho vecí, ktoré sú proti
mne? Slovo Božie odpovedá: „Ak Boh za nás, kto proti nám?“ V
Ježišovi Kristovi nám Pán Boh hovorí, že je na našej
strane. Boh je väcší a mocnejší ako všetko, co by
nám mohlo škodit, co by nás chcelo znicit.

Pochybovacné otázky môžu pokracovat: Ci láska
Božia nie je iba želaným vynálezom pre tých, ktorí nemajú dost odvahy,
aby sa postavili zoci-voci svetu a životu? Ak by láska Božia bola
iba subjektívnym výmyslom, bola by bezcenná. Máme
nejaký dôkaz, že táto láska je skutocnostou?
Odpoved znie takto: „Ten, ktorý ani vlastného Syna neušetril,
ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám s ním
nedaroval všetko?“ Ak ta ohrozuje pochybnost, môžeš predsa vždy
pozriet na symbol kríža a môžeš o nom meditovat ako o dôkaze
Božej lásky, ktorá sa vztahuje práve aj na teba.
Kríž predsa nemá byt iba dekoráciou, ale naopak:
dôkazom Božej lásky, a to hlavne v situáciách,
v ktorých potrebuješ pevnú oporu.

Možno ma satan obžaluje u Pána Boha a predloží mu všetky
moje hriechy, ako obžaloval Jóba. Ci nebudem v dôsledku
toho odmietnutý a odsúdený?Aj na túto závažnú otázku
má Slovo Božie závažnú odpoved: „Kto bude žalovat na
vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlnuje.
Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mrtvych
vstal, je na pravici Božej a sa aj prihovára za nás.“ Súdne
pojednávanie už prebehlo. Kristus Ježiš zomrel, bol vzkriesený,
prihovára sa za mna, bol som vyhlásený za spravodlivého.
Hoci som neakceptovatelný, bol som akceptovaný. To je nezaslúžené,
prekvapivé, paradoxné, necakané rozhodnutie najvyššieho
Boha. Kto by mohol namietnut nieco proti rozhodnutiu najvyššieho súdu?
Všetci žalobcovia musia mlcat. Božia nepochopitelná láska
vítazí nad všetkými nepriatelskými obvineniami.

Potom nasleduje v texte zoznam známych tažkostí, ktoré sa
v ludskom živote vyskytujú v najrozlicnejších obmenách.
Môže nás azda nieco z toho odlúcit od Božej lásky?
Odpoved na túto otázku je jednoznacná, a to negatívna.
Nic nás nemôže odlúcit od Božej lásky. „V
tomto všetkom slávne vítazíme skrze Toho, ktorý si
nás zamiloval.“

Ale apoštol nechce na nic zabudnút. Niekto by mohol povedat:
Možno existujú temné sily, ktoré vôbec ani
nepoznám, ktoré sú však pre mna práve preto
najnebezpecnejšie. Nemohli by ma tie odlúcit od Božej lásky?
Nemohli by mi spôsobit také zlo, žeby môj život nacisto
stroskotal? Nemôže sa stat nieco celkom nepredvídané v
prítomnosti alebo budúcnosti, co by znicilo Božiu lásku
voci mne? Na túto podrobnú otázku odpovedá Božie
slovo podrobne: „Som presvedcený, že ani smrt, ani život, ani
anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnost ani budúcnost,
ani mocnosti, ani vysokost, ani hlbokost, ani nijaké iné stvorenstvá nebudú nás
môct odlúcit od lásky Božej, ktorá je v Kristovi
Ježišovi, našom Pánovi.“

Rok, ktorý sa blíži ku koncu, sme mali možnost prežit v
tejto láske Božej. Dnes vecer by sme mali hodnotit rok aj z tohto
hladiska. Sme vdacní za všetky situácie, v ktorých
sme dovolili, aby nám láska Božia pomáhala zvládnut problémy
a tažkosti. Kriticky by sme mali pozerat na všetky situácie, v
ktorých sme nebrali dost vážne ponuku Božej lásky. – Rok
2004 by bol pekným rokom, keby každý den v nom láska
Božia v Kristovi Ježišovi bola smerodajnou a formujúcou silou
nášho života. Amen.

Dr. Jan Greso
greso@fevth.uniba.sk