
Rimanom 8:31-39
31 … Ked Boh za nás, kto proti nám? 32 Ten, ktorý neuetril
vlastného Syna, ale vydal Ho za nás vetkých, ako
by nám nedaroval s Ním vetko? 33 Kto bude alovat na vyvolených
Boích? Je to Boh, ktorý ospravedlnuje. 34 Kto ich odsúdi?
Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mrtvych vstal, je na pravici
Boej a sa aj prihovára za nás. 35 Kto nás odlúci
od lásky Kristovej? Súenie alebo úzkost? prenasledovanie
alebo hlad, nahota, nebezpecenstvo alebo mec? 36 Ako je napísané:
Pre Teba bývame usmrcovaní kadý den, pokladajú nás
za ovce na zabitie. 37 Ale v tomto vetkom slávne vítazíme
skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. 38 Lebo som presvedcený, e
ani smrt, ani ivot, ani anjeli, ani knieatstvá, ani prítomnost,
ani budúcnost, ani mocnosti 39 ani vysokost, ani hlbokost, ani
nijaké iné stvorenstvá nebudú nás
môct odlúcit od lásky Boej, ktorá je v Kristovi
Jeiovi, naom Pánovi.
-
V posledný den roku pozeráme spät a pozeráme
dopredu. Ide pritom o ná osobný ivot, ale aj o ivot
spolocenstiev, ktorých sme clenmi. Oba smery pohladu, pohlad do
minulosti a pohlad do budúcnosti navzájom tesne súvisia.
Dnes robíme bilanciu minulého a pripravujeme plány
pre budúci rok. Podrobnosti sú u kadého cloveka
velmi rozdielne.
Je vak moné povedat na túto tému aj nieco spolocné, co
sa nás vetkých týka a co je pre vetkých
dôleité podstatné. Ide o otázku, v akej optike
sme chápali a zvládli minulý rok a v akej optike
chceme chápat a formovat rok budúci. Vetko to sa dá robit bud len
izolovane, v rámci tohto empirického sveta, sveta naej
skúsenosti, alebo celý svoj ivot mono zasadit do vyieho,
ba najvyieho rámca. Praktické dôsledky jednej alebo
druhej volby pre chápanie, zvládnutie, formovanie ivota
sú nesmierne.
V naom texte hovorí apotol o tom, aké dôsledky
to má, ak sa clovek rozhodne zasadit svoj ivot do rámca
Boej lásky. Nehovorí o vetkých, ale len o tých
najtaích situáciách, do ktorých sme sa
u dostali alebo do ktorých sa môeme dostat, hovorí o
hranicných situáciách. To má svoje logické odôvodnenie:
Kto obstojí v najtaích situáciách, o tom
sa dá predpokladat, e zvládne aj tie menej také situácie.
Natískajú sa nám otázky: Ako som zvládol
v minulom roku tie najtaie situácie svojho ivota? Ako som iným
pomáhal vyrovnat sa s ich hranicnými situáciami?
Také a najtaie situácie si vyadujú aj konkrétnu,
praktickú pomoc, ale takisto naliehavo potrebuje clovek v takých
situáciách aj vnútornú pomoc na ich zvládnutie.
Biblia hovorí o oboch veciach: o tom, e v núdzi si máme
navzájom pomáhat aj materiálne, ale aj o tom, e
jeden druhému máme dopomáhat aj k vnútornej
pevnosti. Práve túto naposledy spomenutú slubu
nám preukazuje apotol v precítanom odseku Písma.
V nových a nových obmenách je tu vyslovená velká istota:
Vôbec neexistuje taká taká situácia, ktorá by
nás mohla odlúcit od lásky Boej, a to ani v minulosti,
ani v prítomnosti, ani v budúcnosti. Kým takúto
vetu pocúvame len s odstupom, môe sa nám azda javit ako
zboná fráza. Ale ked ona vnikne hlboko do náho
vnútra a ovládne celú nau bytost, stane sa najcennejím
pokladom náho ivota. Dôleité je pre nás
vediet, e sám Jei nám inými slovami ponúka
tú istú ivotnú istotu: Moje ovce pocúvajú môj
hlas, ja ich poznám a ony ma nasledujú; ja im dávam
vecný ivot, a nezahynú naveky a nikto mi ich nevytrhne
z ruky.
Na naom odseku z Listu Rímskym 8 je pozoruhodná nasledujúca
vec: V niekolkých predchádzajúcich kapitolách
hovoril Pavel o ospravedlnení a jeho tvorivých dôsledkoch.
Svoje vývody formuloval teologickým týlom. Ale
teraz, na konci 8. kapitoly, na konci jedného velkého mylienkového
odseku, sa jeho týl naraz stáva nadeným, entuziastickým,
triumfálnym, a to v absolútnom zmysle, ktorý nepripúta
výnimky a obmedzenia. To svedcí o tom, e on sám
bol touto velkou, absolútnou istotou tak mocne preniknutý a
uchopený, e ju nedokázal vyjadrit inak ako týmto
spontánnym plesaním.
Túto velkú ivotnú istotu si nechce nechat iba
pre seba, ale odovzdáva ju dalej, lebo vie, aká je dôleitá pre
vetkých. Aj v tomto ohlade by mohol povedat: Dlníkom
som Grékom i Negrékom, múdrym i nerozumným.
Nic väcieho si nemôeme elat pre posledný den tohto
a pre vetky dni nového roku ako to, aby nás rovnako prenikla
a uchopila tá istá istota. Práve to je aj cielom
Boieho slova v precítanom odseku. Toto slovo chce pracovat na
nás, chce nám darovat nový spôsob pohladu,
chce nás a po najhlbie vrstvy naej bytosti presvedcit, e nás
Pán Boh bezpodmienecne miluje.
Apotol ráta aj s námietkami. Co to vetko nie je príli pekné,
aby to mohla byt pravda? Ci v tomto svete nejestvujú iné sily,
ktoré pôsobia detruktívne proti Boej láske? Ci
moje hriechy nie sú neprekonatelnou prekákou pre lásku
Boiu? Ci katastrofy vo svete a moje osobné katastrofy, moje akútne
a moje chronické utrpenie a na konci smrt ci to vetko nie je
protidôkaz proti tvrdeniu, e ma Pán Boh za vetkých
okolností miluje absolútnou láskou? Apotol berie
vetky tieto námietky váne, ved on sám musel cez
tieto námietky prejst prv, ako získal absolútnu
istotu o Boej láske.
Na viacerých miestach jeho listov sa spomínajú jeho
rozlicné takosti a utrpenia, ktoré by ho boli mohli odviest od
jeho istoty. Zhrna ich v jednom citáte zo Starej zmluvy: Pre
Teba sme usmrcovaní kadý den; pokladajú nás
za ovce na zabitie.
V tomto odseku Písma nejde teda o teoretickú argumentáciu
apotola, ale o nieco, co je vyskúané a zakotvené v
jeho osobnom ivote. Teoretické mylienkové kombinácie
by mohli azda vzbudzovat pochybnosti, ale co je vyskúané a co
sa osvedcilo v osobných takých situáciách,
to môeme a musíme brat váne.
Jednotlivé vety v naom texte sú prakticky odpovedami
apotola na námietky, na úzkostné otázky,
na obavy. Sú to odpovede, ktoré krok za krokom potvrdzujú hlavnú výpoved o
Boej láske.
Clovek sa môe ustarostene pýtat: Ako sa môem cítit istý,
ked v tomto svete je tak mnoho ludí, tak mnoho vecí, ktoré sú proti
mne? Slovo Boie odpovedá: Ak Boh za nás, kto proti nám? V
Jeiovi Kristovi nám Pán Boh hovorí, e je na naej
strane. Boh je väcí a mocnejí ako vetko, co by
nám mohlo kodit, co by nás chcelo znicit.
Pochybovacné otázky môu pokracovat: Ci láska
Boia nie je iba elaným vynálezom pre tých, ktorí nemajú dost odvahy,
aby sa postavili zoci-voci svetu a ivotu? Ak by láska Boia bola
iba subjektívnym výmyslom, bola by bezcenná. Máme
nejaký dôkaz, e táto láska je skutocnostou?
Odpoved znie takto: Ten, ktorý ani vlastného Syna neuetril,
ale vydal Ho za nás vetkých, ako by nám s ním
nedaroval vetko? Ak ta ohrozuje pochybnost, môe predsa vdy
pozriet na symbol kría a môe o nom meditovat ako o dôkaze
Boej lásky, ktorá sa vztahuje práve aj na teba.
Krí predsa nemá byt iba dekoráciou, ale naopak:
dôkazom Boej lásky, a to hlavne v situáciách,
v ktorých potrebuje pevnú oporu.
Mono ma satan obaluje u Pána Boha a predloí mu vetky
moje hriechy, ako obaloval Jóba. Ci nebudem v dôsledku
toho odmietnutý a odsúdený?Aj na túto závanú otázku
má Slovo Boie závanú odpoved: Kto bude alovat na
vyvolených Boích? Je to Boh, ktorý ospravedlnuje.
Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mrtvych
vstal, je na pravici Boej a sa aj prihovára za nás. Súdne
pojednávanie u prebehlo. Kristus Jei zomrel, bol vzkriesený,
prihovára sa za mna, bol som vyhlásený za spravodlivého.
Hoci som neakceptovatelný, bol som akceptovaný. To je nezaslúené,
prekvapivé, paradoxné, necakané rozhodnutie najvyieho
Boha. Kto by mohol namietnut nieco proti rozhodnutiu najvyieho súdu?
Vetci alobcovia musia mlcat. Boia nepochopitelná láska
vítazí nad vetkými nepriatelskými obvineniami.
Potom nasleduje v texte zoznam známych takostí, ktoré sa
v ludskom ivote vyskytujú v najrozlicnejích obmenách.
Môe nás azda nieco z toho odlúcit od Boej lásky?
Odpoved na túto otázku je jednoznacná, a to negatívna.
Nic nás nemôe odlúcit od Boej lásky. V
tomto vetkom slávne vítazíme skrze Toho, ktorý si
nás zamiloval.
Ale apotol nechce na nic zabudnút. Niekto by mohol povedat:
Mono existujú temné sily, ktoré vôbec ani
nepoznám, ktoré sú vak pre mna práve preto
najnebezpecnejie. Nemohli by ma tie odlúcit od Boej lásky?
Nemohli by mi spôsobit také zlo, eby môj ivot nacisto
stroskotal? Nemôe sa stat nieco celkom nepredvídané v
prítomnosti alebo budúcnosti, co by znicilo Boiu lásku
voci mne? Na túto podrobnú otázku odpovedá Boie
slovo podrobne: Som presvedcený, e ani smrt, ani ivot, ani
anjeli, ani knieatstvá, ani prítomnost ani budúcnost,
ani mocnosti, ani vysokost, ani hlbokost, ani nijaké iné stvorenstvá nebudú nás
môct odlúcit od lásky Boej, ktorá je v Kristovi
Jeiovi, naom Pánovi.
Rok, ktorý sa blíi ku koncu, sme mali monost preit v
tejto láske Boej. Dnes vecer by sme mali hodnotit rok aj z tohto
hladiska. Sme vdacní za vetky situácie, v ktorých
sme dovolili, aby nám láska Boia pomáhala zvládnut problémy
a takosti. Kriticky by sme mali pozerat na vetky situácie, v
ktorých sme nebrali dost váne ponuku Boej lásky. Rok
2004 by bol pekným rokom, keby kadý den v nom láska
Boia v Kristovi Jeiovi bola smerodajnou a formujúcou silou
náho ivota. Amen.
Dr. Jan Greso
greso@fevth.uniba.sk